Zažili ste aj strach o zdravie. Ako si spomínate na obdobie, keď mal Jaro problémy so srdcom a nevyhol sa operácii?
Monika: Podstatné je, že je to za nami a aj to, že o srdcovocievnych ochoreniach vieme oveľa viac ako predtým. A môžeme poradiť aj iným ľuďom, ako sa napríklad preventívne chrániť alebo spoznať príznaky. Ako napríklad môžu zachrániť svoje životy obyčajným meraním si tepu. Tak aj Jaro objavil, že jeho srdce nebije tak, ako by malo, vďaka čomu sa mohol obrátiť na lekárov. Na Slovensku máme úžasných kardiológov, ďakujem za nich.
Zmenilo to nejakým spôsobom váš život, hodnoty, osobné nastavenie?
Jaro: Myslím, že obaja sme ani predtým nežili banalitami. Mne táto skúsenosť teda nejako zvláštne neupratala priority v živote, tie som mal podľa mňa v poriadku už predtým. Jediné, čo som si upratal, bolo to, že sa snažím nestrácať čas s ľuďmi, ktorí majú vlastnosti, ktoré nemám rád. Odstrihnem sa od nich, aj keď sme napríklad pracovne prepojení.
Monika: Tiež si myslím, že sme nemali priority nejako inak usporiadané ani predtým.
