Vzťah sympatického manželského páru bol od začiatku plný lásky, zatiaľ vraj nečelili žiadnej veľkej kríze. Recept na šťastie však nemajú, ale možno veľa napovedia v spoločnom rozhovore pre Nový Čas Nedeľa. A treba podotknúť, že toho na seba prezradili skutočne dosť.
Iba pred pár dňami ste pokrstili svoju knihu Na toto vás nikto nepripraví. Pripravil vás niekto na otcovstvo?
Jaro: Nikto a myslím - a môžem hovoriť asi za každého, kto má deti - že na toto sa nedá pripraviť. Príprava sa možno začína vašou výchovou, hoci to tak asi nevnímate. Ale potom zistíte, že čo ste sa sami od rodičov naučili, aplikujete sami vo svojej výchove. Ale inak sa všetko učíte za pochodu a učíte sa celý život. Naša Zara má 13, Leo 9 a aj ja sa učím každý deň.
Je niečo, v čom sa vo výchove s Monikou nezhodnete?
Jaro: Ani nie. Jediné, čo mi napadne, je strava. Monika je trošku benevolentnejšia, ja som prísnejší, čo sa stravy týka. Nemyslím si, že výchova musí byť absolútne jednotná, ale mantinely a nejaké to smerovanie by mali byť nastavené jednotne.
Pred počatím dcérky Zary ste tvorili pár pomerne krátko. Ako si spomínate na moment, keď ste zistili, že čakáte dieťa?
Monika: Bolo to niečo vyše pol roka, čo sme boli spolu. Čas je relatívny, s niekým môžete chodiť celé roky a neklapne vám to v rodičovstve ani v manželskom zväzku. K nám dieťa prišlo v pravý čas, dokonca na Vianoce. Jarovi som mohla správu povedať priamo na Štedrý deň pod stromčekom. Bolo to nádherné a rada na to spomínam.
Jaro: Pre niekoho sme spolu boli možno krátko, no beriem to tak, že sme to takto cítili a asi to tak aj malo byť. Keď to prišlo, pocity u mňa boli klasické chalanské… Chaos, radosť, strach zo zodpovednosti… Predsa len je to niečo také silné a taká zmena, že sa na to vopred len ťažko pripravíte.
