Už v tomto roku očakáva rezort financií pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 % HDP z vlaňajších rekordných 62,2 % HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 % HDP. Tomuto vývoju podľa MF výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.
V súvislosti s energetickou krízou obsahuje rozpočet na rok 2023 rezervu na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií v objeme 3,4 miliardy eur. Zároveň navrhuje do konca apríla nevyplácať odmeny štátnym zamestnancom okrem nárokovateľných odmien, čím sa ušetrí ďalších približne 100 miliónov eur. "Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur," vyčíslil rezort financií v predloženom materiáli.
Napätá situácia s cenami energií bude podľa MF pretrvávať minimálne počas 1. polroka 2023. "Preto očakávame, že v dôsledku energetickej krízy zvoľní dynamika slovenského HDP v roku 2023 na 0,6 %," avizuje. Opatrenia vlády na zmiernenie dopadu rastu cien energií na domácnosti a firmy by však podľa rezortu financií mali ochrániť ekonomiku pred recesiou či hlbším poklesom.
