Tieto útoky mohli totiž porušiť princípy vedenia vojnových operácií, ako ich upravuje medzinárodné humanitárne právo, povedala novinárom v Ženeve hovorkyňa OHCHR Ravina Šamdasáníová. "Úmyselné smerovanie útokov na civilistov a civilné objekty, a teda na objekty, ktoré nie sú vojenskými cieľmi, predstavuje vojnový zločin," zdôraznila.
"Útoky zamerané na civilistov a objekty nevyhnutné na prežitie civilistov sú podľa medzinárodného humanitárneho práva zakázané," konštatovala Šamdasáníová. "Vyzývame Ruskú federáciu, aby sa zdržala ďalšej eskalácie a prijala všetky možné opatrenia na to, aby zabránila civilným obetiam a poškodzovaniu civilnej infraštruktúry," uviedla.
Šamdasáníová dodala, že "mimoriadne šokujúce" bolo načasovanie i lokalita útokov, keď ľudia ráno išli do práce a deti do školy. "Sme vážne znepokojení tým, že niektoré z útokov boli zrejme zamerané na kľúčovú civilnú infraštruktúru," povedala. Dodala, že zničených alebo poškodených bolo mnoho civilných objektov vrátane desiatok obytných budov a najmenej 12 energetických zariadení v ôsmich regiónoch.
Poškodenie dôležitých elektrární a dôležitého elektrického vedenia podľa jej slov pred nadchádzajúcou zimou vyvoláva ďalšie obavy o ochranu civilného obyvateľstva a vplyvu na zraniteľné časti populácie. Pondelkové útoky ruských síl, ktoré na mestá po celej Ukrajine vypálili vyše 80 rakiet, si vyžiadali podľa predbežných informácií 19 obetí na životoch a 105 zranených.
