Hnev manželky
Čurko priznáva, že jeho manželka bola v tom čase strašne nahnevaná. „Bála sa, že to zničí povesť našej rodiny, že prídeme o peniaze, hoci sa to nakoniec vôbec nestalo. Hnevala sa na môjho brata, čo stváral. Potom však vina začala v rodine padať na mňa – moja mama a bratova manželka mi začali nadávať, prečo vystupujem v médiách, že si z toho robím pomaly kampaň. Ja som však potreboval nejako komunikovať s médiami, keďže sa ma na to stále vypytovali. Mal som pocit, že musím obraňovať svoje meno – ale z pracovných, nie osobných dôvodov.“
Po čase však zistili, že ich rodinu táto kauza nijako extrémne nepoškodzuje. „Zabudlo sa na to. Asi sa riešime viac, ako nás rieši naše okolie, veď ľudia majú vlastné problémy. Pamätám si ale napríklad, že sme ešte na začiatku, pred udalosťou s bratom, slovenskú Partičku vymysleli dramaturgicky tak, že som sa ako klavirista obliekal do hocijakých bláznivých kostýmov. Cieľom bolo, aby to bola zábava, a asi sa to stretlo aj s úspechom, lebo si všetci všímali a smiali sa na tom, akú som mal masku. Hoci som sa čudoval, čo všetko sa ľuďom páči. Po udalosti s mojím bratom akoby všetko odrazu malo iný kontext. Zrazu sa zo mňa stal bizarný choromyseľný maniak, ktorý sa prezlieka za zajaca alebo Hannibala Lectera alebo za čokoľvek iné, lebo on sám je ľudožrútsky kanibal a má to v hlave pomiešané.“
