K demonštráciám dochádza v Islamskej republike od 16. septembra, keď Amíníová zomrela tri dni po zadržaní mravnostnou políciou v Teheráne za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy. Iránska polícia odvtedy uskutočnila stovky zatknutí a trestných stíhaní a prisľúbila rýchlu spravodlivosť pre "výtržníkov". Demonštrácie si vyžiadali už približne 130 obetí.
"Zlyhanie Spojených štátov v oblasti militarizácie a sankcií donútilo Washington a jeho spojencov k tomu, aby sa uchýlili k stratégii destabilizácie," uviedol Raísí na summite v Kazachstane. Dodal, že Iránci "zasadili ponižujúci úder sankčnej politike a nátlaku".
Spojené štáty uvalili sankcie na Teherán ešte v roku 2018, keď vtedajší americký prezident Donald Trump odstúpil od iránskej jadrovej dohody. Ďalšie sankcie na Irán uvalili USA minulý týždeň práve v súvislosti s protestmi, pričom medzi sankcionovanými osobami sú iránsky minister vnútra Ahmad Váhidí, minister komunikácií Ísá Zárepúr a ďalší piati poprední predstavitelia bezpečnostných zložiek.
Už 22. septembra rezort financií Spojených štátov prijal sankcie voči iránskej mravnostnej polícii. Z podnecovania iránskych protestov obvinil Spojené štáty, Izrael a ich "agentov" aj najvyšší duchovný vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí.
