Názor učiteľov sa ale líšia. Už v manifeste spomínal, že kvôli šikane musel zmeniť školu. S odstupom času si to vysvetľoval tým, že sám seba považoval za príliš veľkého slabocha, ktorý sa nevie preniesť cez vtipy spolužiakov. To, že bol psychicky labilný, potvrdili viaceré zdroje zo školy.
So spolužiakmi vychádzal veľmi zle a nemal prakticky žiadnych kamarátov. Odporúčania pedagógov, aby navštívil psychológa, vraj rodičia neakceptovali. „Akoby nemal zábrany, spolužiakom hocičo povedal. Bol nevyrovnaný. Dokázal sa rozplakať a zrazu sa hnevať, zúriť,“ povedal jeden z učiteľov pre denník N.
Na gymnáziu pre nadané deti Juraja K. ale vnímali inak. „Pôsobil ako tichý, ústretový a nekonfliktný typ. Bol to jeho vnútorný individuálny svet, ktorý viedol na sociálnych sieťach, o ktorom sme sa dozvedeli až po čine,“ vyjadrilo sa vedenie školy.
"Počas pôsobenia daného žiaka po prestupe na našu školu sme nezaznamenali žiadne negatívne prejavy z jeho strany, žiadne snahy o komunikáciu v tomto kontexte, žiadne ovplyvňovanie ostatných žiakov a svoje radikálne a nenávistné názory neprejavoval ani na vyučovacích hodinách," dodalo vedenie. Viac k posledným dňom a hodinám svojho žiaka sa ale ďalej škola odmieta pre policajné vyšetrovanie vyjadrovať. Pre žiakov a zamestnancov momentálne organizujú podporné krízové tímy.
