Ak však prídu ponuky, v hraní určite bude pokračovať. „Viem si predstaviť, že by som sa venovala herectvu ešte dlho... Keď budú možnosti, budem rada. Môj starý otec, teda ako ho podomácky volám dedo, bol vždy nadšený, keď som prišla s novou hereckou úlohou. Vždy sa ma pýtal, kedy si to môže pozrieť v televízii a bolo vidno, že je na mňa hrdý,“ rozpráva o Jankovi Lehotskom a pokračuje: „Vždy som sa tešila, keď som mu išla porozprávať o novej role. Na herectve milujem to, že môžete byť stále inou postavou, či už vizuálne alebo aj myšlienkovo. Je možné vymýšľať postavám ,backstories‘ a celé ich životné príbehy, ľudské vlastnosti... Je to z času na čas príjemný únik z reality.“
Nevie sa zbaviť bloku
A čo hudba? Zdedila v tomto smere niečo po známom dedovi? „Ako malá som navštevovala hodiny klavíra, no po čase som prestala. Nikdy som nevedela poriadne čítať z nôt a skladby som sa chcela učiť naspamäť,“ zasmeje sa. „Z času na čas si pozriem návod na internete a skúšam si niečo zahrať doma. Aj napriek tomu, že veľmi rada spievam či hrám na klavíri, neviem si predstaviť ukázať to pred zrakmi ďalších ľudí. Je to taký menší blok, ktorého sa nie a nie zbaviť!“ prekvapuje a my sme ešte, samozrejme, zvedaví, ako svojho starého otca vníma ona a či je s ním doma zábava. „Joooj, veselých zážitkov s ním mám viac ako dosť!“ zareaguje okamžite.
