Kropiláka vyhlásili za najlepšieho basketbalistu Československa päťkrát (1979, 1980, 1982, 1983, 1985), najlepším Slovákom pod košmi bol celkovo desaťkrát v období 1975–1984. Žlto-čierny dres Interu obliekal od roku 1975 do 1985, s výnimkou jednej sezóny, keď bol na vojne v Pardubiciach (sezóna 1983/84). Fanúšikovia na Pasienkoch mohli spolu s ním oslavovať titul v rokoch 1979, 1980, 1983 a 1985. V závere svojej kariéry ešte pôsobil aj v Belgicku a Luxembursku.
Striebro z európskeho šampionátu 1985 v Stuttgarte bolo najväčším úspechom československého basketbalu od začiatku 70. rokov a Kropilák bol vtedy kapitánom tímu. Okrem toho získal 208 cm vysoký pivot na ME aj ďalšie dve bronzové medaily a to v rokoch 1977 a 1981.
Dvakrát sa predstavil aj na olympiáde a to v Montreale 1976 pri 6. mieste a o štyri roky neskôr v Moskve, kde skončilo Československo deviate a Kropilák mal vtedy priemer 26 bodov a 9 doskokov na zápas. Na MS sa predstavil taktiež dvakrát, v rokoch 1982 a 1978.
Medzinárodná basketbalová federácia (FIBA) ho štyrikrát zaradila do výberu Európy a minulý rok ho uviedla do svojej Siene slávy. V roku 2018 mu na slávnostnom večere ankety Športovec roka udelili cenu Slovenská športová legenda.