Desivé je, že niektorí extrémisti neváhajú a homosexuálov na verejnosti urážajú či napádajú. Práve preto sa dav na Zámockej ulici, kde došlo k vražde dvoch mladíkov, zomkol a vyrazil k Námestiu SNP, kde odzneli jasne sformulované názory, ktoré odsúdili jedincov či skupiny s hanlivo mierenými postojmi. Spod pódia ich počúval aj Daniel (17) z Bratislavy.
„Je to príšerná vec, čo sa stala. Som z Bratislavy, a to bolo asi najlepšie mesto zo Slovenska, kde som sa mohol voľne vyjadriť a byť tým, kým som chcel byť. No keď sa stali tie nechutné vraždy, mám pocit, že tá sloboda je akoby celá preč. Ako-také bezpečie, ktoré sme mali, zmizlo. Neviem, čo s tým mám spraviť. Už nemôžem vyjsť na ulicu s tým, že sa mi nič nemôže stať a že sa dostanem živý domov. Bojím sa. Nastal čas, keď sa spolu musíme vyjadriť čo najhlasnejšie, aby ľudia vedeli, že sa už neschováme,“ rázne odsúdil chladnokrvnú popravu dvoch mladíkov a s jeho vyjadrením sa stotožnila aj Ema (16).
„Týka sa to aj mňa, kamarátov a mojej rodiny,“ dodala. To, že Slovensko nie je pre členov LGBTI+ komunity ostrovom bezpečia, prízvukovali mnohí z desiatok tisíc ľudí. Medzi nimi stála aj Laura (17). „Prišla som, aby som vyjadrila podporu. Mala som pocit, že hlavné mesto by malo byť miestom, kde sa môžeme voľne a slušne vyjadriť,“ apelovala na kompetentných. O podobne mienené vyjadrenia, ktoré by si mali vziať k srdcu najmä politici a verejne činné osoby, nebola na pochode núdza.
