Keďže proti predčasným voľbám sa v NR SR jednoznačne vyslovili iba OĽANO a Za ľudí, teoreticky by sa podľa Hrabka potrebných 90 hlasov nájsť mohlo, ale len za predpokladu podpory všetkých ostatných parlamentných strán, aj väčšiny nezávislých poslancov.
Hnutie Sme rodina sa rozhodlo, s odvolaním sa na veto OĽANO, stiahnuť z parlamentu svoj návrh novely ústavy, ktorý by skrátenie volebného obdobia umožňoval. Je však ochotné podporiť v druhom čítaní obdobný návrh nezávislého poslanca Tomáša Tarabu. Za tento návrh zasa nechce hlasovať SaS.
"Ak sa bavíme o tom, že Igor Matovič niečo vetoval, tak sa bavíme o koaličnej zmluve, ktorá už neplatí, respektíve, vyberajú si z nej vždy to, čo by chceli, aby v tej chvíli platilo," skonštatoval Hrabko.
V tejto situácii považuje za najrozumnejšie o Tarabovom návrhu na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu vôbec nehlasovať a rokovanie odložiť. "Koniec úvah o predčasných voľbách to určite nie je, téma predčasných volieb tu bude určite ešte dlho znieť. Nakoniec, pani prezidentka vyhlási referendum. Takže zasa to bude témou dňa," dodal.
Hrabko v parlamente očakáva ťažko predvídateľný a premenlivý vývoj. "Ak chce mať Eduard Heger pokojné vládnutie, naozaj mu neostáva nič iné, iba rokovať, rokovať a rokovať. Lebo tekuté väčšiny v parlamente sa budú meniť a zďaleka nie tak, ako si on želá," upozornil.
Príkladom môže byť podľa Hrabka neochota parlamentu schváliť vláde požadované zvýšenie tohoročného rozpočtu o 1,5 miliardy eur. "Predseda SaS Richard Sulík postupuje v tejto veci rozumne a správne, keď žiada rozpis výdavkov, ktoré z tejto sumy 1,5 mld. eur majú byť použité," povedal Hrabko. Vládna koalícia má teraz podľa neho dve možnosti. "Buď mu vyhovie a predloží takúto úpravu zákona, alebo to neurobí a potom, ak chce aby to prešlo, si musí nájsť podporu u nejakých iných poslancov," uzavrel.
