Posledná poprava
Pred súdom Olga vyhlásila: „Nemala som síce konkrétny úmysel zabiť týchto konkrétnych ľudí, ale keď má spoločnosť právo trestať jedincov, má jedinec právo trestať spoločnosť.“ Neskôr dodala, že ľutuje len to, že na zastávke neboli aj jej rodičia, spolužiaci, učitelia, vychovávatelia a psychiatri, ktorí sa jej prípadom zaoberali a nijako jej nikdy nepomohli.
6. apríla 1974 uznal Mestský súd v Prahe Hepnarovú vinnú z trestného činu vraždy a vyniesol rozsudok trestu smrti. Hepnarová trest prijala bez emócií. Jej matka síce podala odvolanie, ale Najvyšší súd ČSR rozsudok potvrdil. Kvôli uloženému absolútnemu trestu preskúmal prípad ešte federálny Najvyšší súd ČSSR. Ten síce čin prekvalifikoval z vraždy na všeobecné ohrozenie, ale trest ponechal.
Matka vrahyne skúsila ešte raz nemožné - podala žiadosť o prezidentskú milosť, ale predseda vlády Štrougal, ktorý vtedy zastupoval dlhodobo indisponovaného prezidenta Ludvíka Svobodu 3. marca 1975 žiadosť zamietol. O niekoľko dní na to, 12. marca, bola Olga Hepnarová popravená obesením v pražskom väzení na Pankráci. Mala len 23 rokov.
