Aj preto správa zo štrnásteho októbra, že po dlhších zdravotných problémoch už po návrate domov z nemocnice zradilo vo veku 67 rokov srdce Stanislava Kropiláka, šokovala nielen na Slovensku. Rodák z Kremnice, ktorý vždy a všade, kde sa objavil, priniesol úsmev, basketbalovým kumštom udivoval naozaj celý svet. Tu je niekoľko jeho spomienok na vlastné najprenikavejšie úspechy.
Prezývka Kily? Túto prezývku dostal ešte v škole. Veľmi dobre lyžoval a svojím pohybom na zjazdových tratiach vraj pripomínal legendárneho Francúza Jeana Clauda Killyho. „Obdivoval som jeho pohyb na svahu, dosť som ho napodobňoval, zrejme preto mi to ostalo,“ prezradil Stano v jednom z rozhovorov.
Hrdý na tím starcov? Najväčší úspech zo siedmich štartov na majstrovstvách Európy - striebornú medailu - získal v drese Československa v roku 1985 v Stuttgarte, kde všetkých súperov dokonale zaskočil tím basketbalistov, ktorých vekový priemer sa točil okolo tridsiatky: Rajniak, Skála, Brabenec, Havlík a Kropilák. „Neverili nám, a to nás hnalo vpred. A dohnalo nás to až k striebru,“ povedal S. Kropilák.
Prečo nie NBA? Nielen pre dobu, v ktorej žiaril. Na olympijskom turnaji v Montreale 1976 mal len 21 rokov, ale zažiaril a dostal ponuku na štúdium na univerzite Wake Forest v USA, odkiaľ by to nemal ďaleko do najuznávanejšej basketbalovej súťaže na svete.
„O túto šancu ma obralo koleno, nie režim, v ktorom sme žili. Zranenie ma vyradilo na tri mesiace a bolo po šanci zahrať si za veľkou mlákou,“ spomínal Stano, ktorému by však vo veku 21 rokov určite robila prieky aj komunistická moc. Z OH má 6. miesto z Montrealu a 9. miesto z Moskvy 1980.
Pätnásťkrát vo výbere Európy? Veru, toľkokrát si Kily zahral proti neskorším superhviezdam NBA ako napríklad Larry Bird, Magic Johnson či Michael Jordan, ktorého Slovák v jednom súboji parádne zablokoval a na tento zákrok zo Ženevy v roku 1982 spomínal takto: „Spomínam si, že som ho zablokoval. Hľadal som aj na youtube zápas zo Ženevy, kde som mu ten dekel dal, no neviem sa k nemu dostať. Stretnutie, ktoré sme hrali o dva dni neskôr v Budapešti, mám nahraté celé. Ale ten blok zo Ženevy som už potom nevidel, až potom mi chalani povedali, že som zablokoval toho najlepšieho, ktorý smeruje do NBA.“
V tíme legendy. Kropilák vzácnych pozvánok dostal neúrekom. Najviac ho potešila tá z roku 1995, keď sa s kariérou lúčila jedna z najväčších hviezd histórie svetového basketbalu Kareem Abdul Jabbar a jeden z jeho rozlúčkových duelov popri Londýne, Zürichu, Halle a Viedne videla aj Bratislava. Kareem si do svojho výberu pozval Stanislava Kropiláka a Ota Matického.
Najväčšia radosť. Kropilákovi, ktorého Medzinárodná basketbalová federácia (FIBA) v roku 1991 zaradila medzi 50 najlepších hráčov histórie, robilo najväčšiu radosť blokovanie súperových striel: „Najmä na sklonku kariéry v Belgicku a Luxembursku som sa na to vyslovene špecializoval. Spoluhráči neraz pustili protihráča pod kôš, kde som mu blokom zobral loptu a hneď založil protiútok. Desať, ba aj viac takýchto situácií v jednom zápase nebolo nijakou výnimkou.“
