Po šikane nevidel dôvod žiť
Jurajov zronený otec potvrdil aj medializované informácie, že jeho syna v prvej škole šikanovali. „Dospelo to až do štádia, že mal psychické problémy. Zrútil sa natoľko, že hovoril, že nemá prečo žiť. Ani vtedy však nikomu neublížil, nikomu nedal ani len facku,“ vysvetlil s tým, že po tomto období syna preložili do Školy pre mimoriadne nadané deti a gymnázia na Skalickej ceste v Bratislave. Tam mal urobiť veľký pokrok. „Ďakujem všetkým, ktorí sa tam oňho postarali. Našiel si nových kamarátov a bol z neho znovu šťastný chlapec,“ konštatuje otec s tým, že jeho syn od 8 rokov chodil na karate, nikdy sa neflákal po nociach a nevymetal bary.
So synom mali rodičia navštíviť aj psychiatra, ten však žiadnu diagnózu u Juraja ml. nenašiel. Krajčík st. sa vyjadril aj k synovej sexuálnej orientácii: „Nemyslím si ani to, že bol homosexuál. Mal tuším aj dievča, s ktorým sa stretával. Som presvedčený, že nikdy ani nebral drogy.“
Ako sa dostal k zbrani?
V osudný deň, 12. októbra, sa podľa Krajčíka jeho syn správal úplne normálne. V škole nebol a na obed prišiel za mamou, od ktorej si vypýtal čaj na boľavé hrdlo. „Okolo štvrtej odišiel na prechádzku ako vždy. Prechádzky mal totiž veľmi rád. Odvtedy sme ho nevideli,“ povedal vrahov otec.
