Kedy ste zistili, že ste homosexuál?
Bolo to už naozaj veľmi dávno. Prišlo to pravdepodobne niekedy v puberte, keď som si uvedomil, že sa mi páčia chlapci a že ma proste priťahujú.
Aké ťažké pre vás bolo vyrovnať sa s touto skutočnosťou?
Vôbec som tomu nerozumel. Hanbil som sa za to, skrýval som to a držal som to vo svojom vnútri. Asi v šestnástich rokoch, keď som to o sebe zistil, som si vôbec nevedel predstaviť, že by som to niekedy niekomu v živote povedal. Po toľkých rokoch sa opäť dostávam do situácie, že budem mať strach chodiť po ulici a to je niečo príšerné.
Komu ste sa prvému zverili?
Povedal som to vtedy mojim najbližším spolupútnikom, to znamená Kopytovcom - Sávovi a Henrichovi. Viete, chodili sme vtedy po koncertoch a vystupovali ako mladí umelci. Viete si teda predstaviť, ako si oni užívali v rámci dievčat... Ja som sa hral na toho zodpovedného, bol som ten, ktorý šoféruje, nemôže piť a musí držať „rodinný krb“ alebo ako by som to nazval. Tých milión uštipačných poznámok a vtipov na túto tému bolo množstvo. Nevedel som si teda predstaviť, ako na to chlapci zareagujú, ale bol som veľmi potešený, že to prijali ako fakt a že sme boli schopní hneď na tú tému aj žartovať, čo mi obrovským spôsobom pomohlo.
Povedali vám, že to o vás tušili?
Nie, absolútne. Zvláštne je aj to, že keď sme dávali rozhovory v rôznych rádiách, občas sa k tomu tí moderátori akoby dostali. Bolo im asi divné, že chalani majú frajerky a ja nie. V podstate som vždy odpovedal pravdivo, aj keď som to nikdy nepomenoval. Nikto z nich sa ma však nikdy neopýtal priamo, či som inak orientovaný. Aj položenie tejto otázky bolo v tej dobe tabu.
