Myslíte si, že je ľahšie byť homosexuálnom v tejto dobe než v tej minulej?
Nemyslím si, že je to tak, samozrejme, že je to iné, nedovolím si však porovnávať. Ak si môžem dovoliť ten luxus a byť neobjektívny, tak si myslím, že teraz je to horšie. Vtedy sa totiž nestrieľalo. To, čo sa minulý týždeň stalo, je desivé. Niekto niekoho zastrelí len pre jeho sexuálnu orientáciu, to je strašné.
Boli ste niekedy v podniku, kde sa to stalo?
Nebol a priznám sa, že som ani nevedel, kde sa presne nachádza. Nie som typ, ktorý by sa nejako zgrupoval, a dokonca nie som ani zástancom dúhových pochodov. Uvedomujem si, samozrejme, prečo sa organizujú, aj to, že sú dôležité. Na druhej strane si myslím, že na Slovensku nám len škodia. Pripadá mi morbídne, aby som chodil na ulici a vykrikoval, aká je moja sexuálna orientácia. Zaujíma to niekoho? Veď ani vy nechodíte po meste a nekričíte, že ste heterosexuál. Mňa to nezaujíma, dôležité je len to, kto je dobrý a zlý človek, iná kategória neexistuje.
Prečo si myslíte, že v ľuďoch je taká nenávisť proti LGBTI komunite?
Myslím si, že zloba tu nie je len proti tejto komunite. Pes je zakopaný v predstaviteľoch našej vlády. Nech sa na mňa nikto nehnevá, toto sú ľudia, ktorí by mali byť výstavnou skriňou a byť príkladom, ako žiť, akým spôsobom sa vyjadrovať. Ale kde je tá kultúra komunikácie? Haló, to čo je v tom parlamente a vláde? Živia v ľuďoch nenávisť a to, že je tu každý schopný naštvať sa na hocikoho kvôli čomukoľvek. Toto je zodpovednosť Igora Matoviča - on tam doniesol tú znôšku nezmyslov, ktorá tam je, napríklad pani bez obočia, ktorá v kuse rieši interrupcie. To je zodpovednosť tých ľudí, ktorí sú tam hore, a tých, ktorí tam boli predtým. Dospelo to do štádia, že sa tu strieľa. Ak nie je toto memento, tak čo iné?
Kedy zistil, že je homosexuálom a aké ťažké bolo pre neho vyrovnať sa s tým? Komu prvému sa s tým zveril? Ako zareagovala jeho mama? Čo povedal o šikane a hejtoch na internete? A čo by odkázal ľuďom na Slovensku?
Dočítate sa v Novom Čase Víkend
