Znova depresia
Počas prezidentovania však podobné problémy duševnej ťažoby nemal. „Zažíval som veľké obdobia smútku, sklamania, ale nikdy neviedli do stavu ochromenia tela. Jednak to nebolo možné, pretože každý deň som mal niekoľko stretnutí, vystúpení a príhovorov. To jednoducho nešlo,“ vysvetľuje Kiska. Keď odišiel z Prezidentského paláca, tak sa dostal opäť do akéhosi vákua a pocítil to aj toto leto, keď boli na dovolenke.
„Pocit, ako by ste sa dostali do nejakého oparu alebo gélovitej hmoty, ktorá vám nedovolí rozhýbať sa a pohnúť. Hoci ste v obklopení svojich najbližších, ľudia vás majú radi, nikto vám nerobí nič zlé. Aj tak som sa do takého stavu dostal. Ale musím povedať a zaklopať, že v porovnaní s tými, ktorí mi píšu a do stavu depresie sa dostávajú na dlhší čas, u mňa tentokrát netrval tento stav dlhšie než jeden deň,“ dodáva Kiska.
Za spúšťač depresívnych myšlienok označil nepotrebnosť, pričom zakaždým ho stačilo vtiahnuť do nejakých aktivít. Nikdy však nevyhľadal pomoc terapeuta. „Ale povedal som manželke, že pokiaľ by sa mi tento stav zopakoval, určite by som o odbornú pomoc požiadal,“ podčiarkol Kiska.
V súčasnosti pracuje na projekte pomoci Rómom a priznáva, že ak to nevyjde, tak si kladie otázku, čo ho bude čakať. „Neviem, ako sa budem cítiť. Ale viem, že na to musím byť psychicky pripravený, stavať si aj záložný plán, aby som na dne priepasti neležal dlho, čo najskôr sa z nej zdvihol a postavil si novú métu,“ uzavrel.