Mnohým fanúšikom utkveli v pamäti Tvoje slová bezprostredne po výhre. Emotívne si povedal, že si nikdy nič nemal. Ako to bolo myslené?
Pochádzam zo sociálne slabšej rodiny, finančne sme na tom nikdy neboli dobre. Samozrejme, mal som kde spať, vedel som si kúpiť jedlo. Oproti ostatným deťom to však bolo úplne iné, nemohli sme si dovoliť nič navyše. S peniazmi sme museli hospodáriť naozaj opatrne. Beriem to ale pozitívne. Ak by som si toto všetko neprežil, dnes zo mňa nie je Dominik Toporcer, akého ľudia poznajú.
Mal si to kvôli tomu všetkému vo svojom okolí o to náročnejšie?
Skoro s nikým som nebol v kontakte, jednoducho som sa nesocializoval. Na základnej škole som bol častokrát šikanovaný. Okolie ma neobľubovalo, mal som veľmi málo kamarátov. Aj preto som sa neraz dostal do nejakej bitky. Všetko sa to nabaľovalo, vystrájal som a neskôr prichádzalo k nezhodám rovnako na ulici. Bol som najhorším dieťaťom. Nejak tak vznikla aj moja prezývka „El Diablo“, ktorú som si so sebou preniesol do MMA.
Pomohli Ti zmiešané bojové umenia nazerať na spomínané veci trochu inak?
Úplne ma zmenili. Konfliktom sa snažím vyhýbať, prípadne ich riešiť iba ústne. Nemám za potrebné sa dostať do problémov, nedajbože basy. Všetko sa dá vyriešiť tou správnou cestou, nie násilím. Na bitky je klietka, aj tam však idem s pokorou a športovým duchom.
Čo by si chcel vo svojej MMA kariére dosiahnuť?
Vo voľnom čase sledujem eventy prestížnych organizácií ako napríklad KSW, Bellator alebo UFC, ktoré je snom každého zápasníka. Ja nie som výnimkou.
Spomínal si termín 17. december. Je to dátum, kedy Ťa najbližšie uvidíme v klietke?
Ak pôjde všetko podľa plánu, áno. Ešte presne neviem, proti komu, ale dostal som ponuku od Daniela Ljaška, bojovníka z Liberca. Ani neviem, kto to je. Zapol som Instagram a registroval som, že ma vyzýva. Nemám problém, poďme do toho. Avšak posledné slovo má tréner, finálne rozhodnutie bude na ňom.
