Ručné práce vás nebavia?
Vtedy ma nebavili. Paradoxne, keď som otehotnela a ležala som osem mesiacov na posteli, robila som výšivky richelieu. Ale vtedy, na strednej škole to neprichádzalo do úvahy. Keďže tam nebolo návrhárstvo, povedala som si, že by som študovala niečo, čo je najbližšie k móde. Študovala som teda fotografiu, ale nikdy som nemala také dobré oko na fotku, aké mali moji spolužiaci. Vedela som vyretušovať fotku, aj bola vskutku elegantná, ale nemalo to nápad. Takže som prišla k záveru, že toto nie je moja cesta. Ale počas tých štyroch rokov na ŠUP-ke som zároveň pracovala u reštaurátora Alberta Leixnera. Keďže mám rada titernú prácu, tak som so skalpelíkom reštaurovala kultúrne pamiatky. Albert mi vždy hovoril: „Zdeničko, ty musíš jít na restaurování na výtvarku, ty máš úžasnou trpélivost, ty seš má včelička!“
A prihlásili ste sa na školu výtvarných umení?
Nie, tam by som sa nedostala. Rozhodla som sa ísť na filozofickú fakultu študovať dejiny umenia - estetiku. Ale aj tam bola cesta zarúbaná, bohužiaľ, môj kádrový posudok mi nedovolil študovať ani tam. Lenže poznala som sa s rodinou herca a režiséra Janka Klima, a ten mi stále hovoril: „Zdena, poď k nám, ty budeš herečka!“ Zakaždým som mu odvrkla: „No určite!“ Neplánovala som byť herečkou. Ale potom si ma počas štúdia na ŠUP-ke vybrali filmári a natočila som krátkometrážny film o Andrejovi Sládkovičovi, kde som hrala Marínu. Takže, keď som pochopila, že sa na vytúžený odbor nedostanem, povedala som si, že pôjdem na herectvo. A vzali ma.
Nechali ste si v talóne nejaký sen, ktorý sa vám splnil až v zrelom veku?
Áno, moje partnerstvo s Brankom!
A mali ste aj triviálnejšie sny?
V šesťdesiatke som napríklad začala chodiť do jazykovej školy na angličtinu. Okolo mňa spolužiaci - tridsiatnici, takže o to viac som sa snažila. Ja som dosť ambiciózna a nerada prehrávam, takže som nič neodflákla, hanba by mi to nedovolila.
Chodíte tam dodnes?
Chodila som až do lockdownu, potom, sa začalo vyučovať dištančne a keďže sa s počítačom príliš nekamarátim, skončila som. Maskérka v televízii mi však poradila, aby som išla na duolingo - je to aplikácia na výučbu angličtiny. Teraz na tom fičím. Je to fajn, neviem si predstaviť, že by som nevedela otvoriť ústa za hranicami.
Vidím, že ste aktívna v rôznych oblastiach. Aktuálne vám vychádza aj nová kniha o varení. Sú to všetko vaše recepty?
Spojila som dve moje staršie knihy s receptami aj s príhodami o hercoch a dopísala som ďalšie recepty. V knižke je 30 fotografií jedál a sedem mojich portrétov. Musím poďakovať vydavateľstvu za skvelú prácu na knihe, a tiež mojim kamarátom, ktorí sa na nej zúčastnili ako donori. Napríklad Sonička Michaľáková, ktorá má spoločný ateliér s Borisom Hanečkom, poskytla priestor, zabezpečila všetky hrnce, mixéry a potraviny na fotenie, vizážistky, Boris kostýmy, styling a Jakub Klimo mi urobil nádherné fotografie. Dva dni sme spolu prežili v ateliéri, varili sme si, popíjali prosečko a fotili. Myslím si, že je to krásna knižka a nájdete v nej všetky jedlá, ktoré preferujem. Takže áno, máte pravdu, stále je niečo, čo mi nedovolí zlenivieť. (smiech)
