"Myslím si, že to bol úplne zbytočný cirkus. Menšinová vláda nemôže vládnuť, pokiaľ si nezíska väčšinu v parlamente. SaS povedala podmienky, za ktorých je ochotná hlasovať za novelu štátneho rozpočtu, a keď vláda podmienky splnila, SaS dodržala svoj sľub a zahlasovala za to," konštatoval Hrabko. Dôkazom, že ad hoc dohody uzatvárané v parlamente platiť môžu, je podľa neho aj aktuálne zvolenie Petra Pčolinského (Sme rodina) na post podpredsedu parlamentu.
V súvislosti s dvojnásobnou vraždou na Zámockej ulici v Bratislave premiér Eduard Heger (OĽANO) vyhlásil, že bude potrebné riešiť posilnenie policajného zboru o desiatky expertov na počítačovú kriminalitu, posilniť materiálno-technické zázemie na odhaľovanie takýchto hrozieb, ale zintenzívniť aj výchovu na školách a posilniť práva osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.
"Je to plné emócií. Nedá sa to len tak vystreliť, ako to urobil pán premiér. Koniec – koncov, o opatreniach by nemal hovoriť, ale mal by ich realizovať. Na opatrenia tohto typu premiér nepotrebuje súhlas v parlamentu, drží ich v rukách výkonná moc," reagoval Hrabko. V praxi podľa neho parlament mohol pomôcť LGBTI+ komunite napríklad schválením novely Občianskeho zákonníka z dielne SaS, ktorá zakotvovala inštitút partnerského spolužitia, návrh však poslanci nepustili ani do druhého čítania.
"Ani ja netvrdím, že návrh SaS bol dokonalý. Ale dal sa pozmeňujúcimi návrhmi upraviť v druhom čítaní podľa vôle parlamentu. Na to práve to druhé čítanie slúži. A tento vecný problém, ktorý treba riešiť, je tu už roky," uzavrel.