Ján Andrejko: Súhlasím, že sa máme obrátiť na štát, ale najdôležitejšie v tom je potrebné povedať, aby to nebolo na úkor Prešovčanov. To nemôžu cítiť Prešovčania, nemôžu to pocítiť. Oni platia už dosť teraz, dosť veľké dane. Platia veľké poplatky. Musíme hľadať aj vlastné rezervy a tie rezervy by mali byť v nastavení postupov a procesov na meste. To je jedna vec, a postupov a procesov v mestských spoločnostiach. Poviem príklad, nie je možné, že mestská spoločnosť, ktorá spravuje mestské priestory, ročne investuje do budovy, ktorá sa nevyužíva, nejakých 100 000 a ten prenájom, ktorý tam má, minimálne nejakých 30 000. Kto z nás by vlastnú budovu takto takýmto spôsobom obhospodaroval? Kto z nás by takýmto spôsobom nechal chátrať túto našu spoločnosť? A v tých mestských spoločnostiach, si myslím, že sú značné rezervy.
Ľuboš Micheľ: Ja si osobne myslím, že jedným z riešení je to, že štát by mal vnímať túto energetickú krízu ako možnú investičnú príležitosť. Máme na Envirofonde 1,5 miliardy eur, máme v operačnom programe Slovensko ´23 7,5 miliardy, ktorá musí byť do pätnástich mesiacov využitá. Bolo by veľkom hanbou nevyužiť tieto prostriedky a ja vidím riešenie alebo systémové riešenie v tom, pripraviť sa na ďalšie obdobia. Tie ceny budú stále vysoké a pripraviť sa na tú, znižovať stále tu energetickú náročnosť budov, ktoré majú mestá a obce, ak, pre porovnanie, ako hovorila pani Bednárová, kým tohto roku, roku ´21 mesto zaplatilo 144 000 za svoje budovy, škôlky a školy a domovy pre seniorov, tak v tomto roku to už je 250 000, čo je ročný nárast o vyše 100 000, takže tu sú veľké náklady, zvýšené náklady, takže s týmto sa musíme popasovať a hľadať riešenia do budúcnosti.
Martin Eštočák: No ja som názoru, že pokiaľ sa bude v meste hospodáriť efektívne a zodpovedne hlavne, a pri riadení mesta bude kvalitný tím odborníkov na každú jednu oblasť, tak môžeme minimalizovať možné škody, a tým pádom aj znižujeme trošku náklady, ktoré potrebujeme jednak od štátu, a takto v krátkosti.
