Tréner hokejistov N. Zámkov Gergely Majoross po parádnom víkende krotí emócie: Boli to len dva obyčajné zápasy

Ostal pri zemi. Vie, že tieto dva výsledky v konečnom účtovaní nebudú podstatné! Na tie si vraj na konci sezóny nik ani nespomenie, no aj tak sa tréner hokejistov Nových Zámkov Gergely Majoross (43) priznal, že sa mu po skalpoch finalistov predošlého ročníka najvyššej slovenskej hokejovej súťaže (Slovan 5:0 a Nitra 8:1) bude spať dobre. Ešte v eufórii po nedeľnej výhre nad Nitrou rodák z Budapešti porozprával, ako sa dostal k hokeju, do Nových Zámkov, kde stavili na maďarského kouča, ktorý má so slovenským hokejom bohaté skúsenosti a jasnú víziu.

Čo robí tréner po dvoch takých parádnych výsledkoch?

- Prijíma gratulácie, potľapkávania po ramenách, potom trochu pooslavuje s tímom, no keď ostane sám, začne myslieť aj na to, čo sa dalo urobiť ešte lepšie.

Keď ste kuli plány na týchto súperov, rátali ste s plným bodovým ziskom?

- Nikdy nerobíme plány na konkrétne výsledky. Vždy sa chystáme na súpera, ktorého hru si rozoberieme najskôr s trénerským tímom, potom sa svoje poznatky snažíme dostať do hláv hráčov. Tentoraz to naozaj vyšlo perfektne.

Čím to je, že túto sezónu sú Nové Zámky čiernym koňom extraligy?

- Je to výsledok našej dobrej práce. (smiech) Ale vážne, myslím si, že sa nám podarilo vytvoriť takú kultúru v šatni a okolo tímu, akú som chcel mať už skôr. Získali sme skvelé posily, ktoré si z každej stránky sadli, takže naše ambície môžu byť tie najvyššie.

Brankár Nitry po inkasovanom góle neudržal nervy na uzde: Čaká ho za nešportový zákrok dodatočný trest?

Váš príchod do slovenského extraligového tímu vyvolal rôzne reakcie. Ako ste ich prijali?

- Neprekvapilo ma to. Veď som do rýdzo hokejovej krajiny prišiel z nehokejovej krajiny! To muselo naozaj niektorých „pobúriť“. Ale tí, ktorí ma poznali, vedeli, čo mám za sebou a čo viem. Som vďačný za dôveru, ktorú som dostal v Nových Zámkoch. Myslím si, že si ma vybrali aj preto, že kultúrne sme si predsa len bližší, ako keď do týchto končín príde kouč z Kanady, Fínska či zo Švédska.

Ako sa chlapec, ktorý sa narodí v Budapešti, vlastne dostal k hokeju? Predsa len, v Maďarsku sú tradičnejšie iné športy ako futbal, vodné pólo či hádzaná...

- Na svedomí to má môj otec, ktorý bol veľkým kamarátom nášho legendárneho hokejistu Ádáma Keresztiho a vodil ma odmalička na zápasy. A mne sa to ako malému chalanovi zapáčilo tak, že som sa na hokej dal a nedal sa ničím a nikým odradiť. Ani siedmimi operáciami, po ktorých som skončil ako hráč a dal sa v pomerne mladom veku na trénovanie.

Neskúsite porovnať hokej na Slovensku a v Maďarsku?

- Povedal by som, že je to veľký rozdiel. A to najmä v tradícii, popularite v spoločnosti. Vy máte majstrov sveta, z ktorých sú dnes úspešní tréneri. Naša cesta je iná, neporovnateľná, aj keď nejaké tie hokejové tradície sme mali aj my. Pre všetkých je však najdôležitejšia radosť z hry, z dobrých výsledkov, z toho, že robíme radosť svojim fanúšikom.