TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Po invázii Ruska na Ukrajinu koncom februára centrálna banka zdvihla hlavnú úrokovú sadzbu z vtedajších 9,5 % až na 20 %. Banka vtedy oznámila, že dôvodom mimoriadneho zvýšenia sadzby bola "drastická zmena externých podmienok pre ruskú ekonomiku". Reagovala tak na uvalenie sankcií zo strany západných štátov, ktoré zasiahli najmä finančný sektor.
V dôsledku opatrení banky, ako aj ruskej vlády, sa situácia v krajine pomaly stabilizovala a banka pristúpila k postupnej redukcii hlavnej sadzby. Urobila tak celkovo šesťkrát, pričom trikrát po sebe ju znížila o 300 bázických bodov a v júni ju potom zredukovala o 150 bodov na 9,5 %. V júli ju prekvapujúco opäť znížila o 150 bázických bodov a v septembri o ďalších 50 bodov na súčasných 7,5 %.
Na najbližšom zasadnutí, ktoré sa uskutoční v piatok 28. októbra, by však banka mala tento trend zastaviť, domnievajú sa analytici. Celkovo 22 z 26 analytikov a ekonómov oslovených agentúrou Reuters v pondelok uviedlo, že predpokladá zotrvanie hlavnej úrokovej sadzby na súčasnej 7,5-percentnej úrovni. Dôvodom je, že tempo spomaľovania inflácie sa zmiernilo. Navyše, rastúca geopolitická neistota zhoršuje dopyt zo strany spotrebiteľov.
V septembri dosiahla medziročná inflácia v Rusku 13,68 %. Aj keď to znamená oproti augustu (14,3 %) zmiernenie, očakávalo sa výraznejšie spomalenie rastu spotrebiteľských cien. Navyše, v medzimesačnom porovnaní zaznamenali spotrebiteľské ceny prvý rast za štyri mesiace.
