O zavedení letného času sa ako prvý zmienil v jednom zo svojich článkov z roku 1784 významný americký politik Benjamin Franklin. Tvrdil, že ľudia by mali skôr vstávať a skôr chodiť spať, aby efektívnejšie využili denné svetlo.
Prvá krajina, ktorá zaviedla letný čas, bolo Švédsko počas prvej svetovej vojny, a to 14. apríla 1916. Postupne sa do 30. apríla pridali Nemecko a spojenecké Rakúsko-Uhorsko. Zmena času bola po vojne zrušená. O rok neskôr letný čas zaviedlo Rusko, neskôr však Sovietsky zväz upravoval čas svojvoľne.
Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas v období 2. svetovej vojny, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom v rokoch 1940 až 1944. V povojnovom Československu ho zaviedli aj od 6. mája do 7. októbra 1946.
V tom istom roku 1. decembra zaviedli jediný raz v histórii tzv. "zimný čas", teda opačný posun než v prípade letného času. Letný čas znamená, že sa hodinky posunú o hodinu dopredu oproti stredoeurópskemu času, pri zimnom čase sa posunuli o hodinu späť. Opatrenie platilo do 23. februára 1947.
