Najťažšie pre neho bolo, keď o tri týždne neskôr - pri druhom pobyte na fronte - padli pri Hryhorivke naraz štyria jeho priatelia. "Traja boli z našej čaty, mal som ich ako veliteľ na starosti spoločne s ostatnými cudzincami z čaty. Doviezol som ich na front, ale keďže som si už predtým podal žiadosť o prevelenie k inej jednotke, odišiel som preč, než sa to stalo. Dodnes si vyčítam, že som tomu nejako nezabránil, "hovorí.
V tom, aby sa vyrovnal so smrťou priateľov, mu podľa jeho slov pomáha hlavne čas. "Rozptýliť sa, niečo robiť. Aj keď poznám detaily toho, čo sa stalo, nebol som pri tom a nemám to pred očami. Ťažšie to mal mladý kolega, ktorý pri tom bol, sám bol ranený a videl, ako výbuch zabil jeho kamaráta, navyše z rovnakej krajiny. Ten je na tom veľa zle a rieši to nadmierou alkoholu, "opisuje český bojovník.
