Redakcia Nový Čas

Čo obnáša vaša práca a aké máte kompetencie?

Na značnej časti Slovenska sa rozprestiera územie s výskytom medveďa hnedého. Ide o našu najväčšiu šelmu, ktorá v krajine spôsobuje aj určité zmeny alebo dokáže napáchať nejaké škody, keď sa približuje k ľuďom a ich sídlam. Z potreby vedieť riešiť tieto situácie rýchlo a efektívne vznikol aj náš zásahový tím. Okrem iného riešime prevenciu škôd, poskytujeme potrebné informácie a osvetu, ako sa správať v kontakte s medveďmi, ako si zabezpečiť hospodárske zvieratá, včelstvá a podobne. Takisto sa venujeme monitoringu a hliadkovaniu v oblastiach, kde sa medvede často vyskytujú a kde by mohli niekoho ohroziť.

Ako vyzerajú vaše pohotovostné výjazdy?

Pohotovosť máme nonstop, dvadsaťštyri hodín denne. Keď je to nevyhnutné, medvede vieme plašiť - aplikujeme na ne averzívnu terapiu alebo im nasadíme telemetrické obojky. V tých najkrajnejších prípadoch vykonávame odchyt jedincov, prípadne, keď medveď preukazuje výraznú stratu plachosti a odmieta návrat k svojmu prirodzenému životu, je v našej kompetencii aj odstránenie problémového jedinca.

Neustále počúvame o tom, ako sú medvede premnožené. Na druhej strane dochádza k značnej ťažbe dreva a necitlivej výstavbe, čím zvieratá prichádzajú o svoj prirodzený životný priestor a potravu. Ako to vnímate vy?

Faktory, ktoré ste vymenovali vnímam veľmi citlivo a spolu tvoria taký balíček. Zároveň treba podotknúť, že aj pohyb ľudí v prírode je frekventovanejší, čím vzniká tlak na celú divú prírodu a živočíchy, nielen na medvede.

Individuálnou kategóriou sú práve kontajnerové medvede, ktoré sa približujú k ľudským príbytkom za ľahko dostupnou potravou. Sú dielom človeka a ľudského pričinenia?

Medveď je oportunista, to znamená, že si snaží nájsť potravu pre ktorej nadobudnutie vyvinie čo najmenej energie a je pre neho nutrične výhodná. Kontajnery predstavujú pre medveďa vysokokalorickú a ľahko dostupnú potravu. Medzi odpadkami sa nachádzajú napríklad syry, jogurty, mlieko a chlieb, čo nie je pre ne práve prirodzená potrava. Ale rovnako ich lákajú aj kukuričné lány, pestované na veľkej rozlohe Slovenska. Medveď sa tak pokojne môže priblížiť k dedine, kde hľadá potravu v smetných košoch a je veľmi ťažké ho odtiaľ dostať. Ďalším problém je ochrana hospodárskych zvierat. Niektoré medvede hľadajú potravu v ovečkách, kozách či kravách, jednoducho v hospodárskych zvieratách. Tam je dôležitá ochrana v podobe elektrických ohradníkov a ovčiarskych psov.

A nie je to tak, že medveď je vegetarián až vegán, ktorý len občas nepohrdne uhynutou zverou?

Z deväťdesiatich percent to platí, ale niektoré medvede majú vo svojej potrave pomer mäsitej zložky vyšší. Práve medvede, ktoré vyhľadávajú hospodárske zvieratá, potrebujú mať v jedálničku viac mäsa. U medveďov, ktoré nachádzame zrazené alebo usmrtené je obsah potravy v žalúdku približne rovnaký. Tvoria ho najmä sezónne plody, tráva a byliny.

Majú medvede rady aj med alebo je to len mýtus?

Nie je to vôbec mýtus. Stretávame sa s tým veľmi často a najčastejšie práve na Liptove, kde je rozšírené včelárstvo. Dôležité je povedať aj to, že päťdesiat percent včelárov si naplno uvedomuje, že žijú na území s výskytom medveďa hnedého a majú svoje včelstvá zabezpečené mrežami, či elektrickými ohradníkmi. Ďalšia polovica včelárov sa tvári prekvapene, akoby sa medveď na Liptove zjavil po prvýkrát len predvčerom. A práve tieto nechránené včelstvá bývajú pomerne často atakované medveďmi.

Pred dvomi rokmi rezort životného prostredia podporil vybudovanie kontajnerových stojísk v Tatrách sumou 1,4 milióna eur. Napriek tomu sa pri vašej práci často stretávate s ľudskou aroganciou, kedy ľudia kladú odpadky mimo miest na to určených...

Je to aj o mentálnom nastavení celej ľudskej populácie, problém je teda najmä v ľuďoch. Štát sa môže snažiť koľko chce, môže stavať záchranné stanice, ohradníky a zamrežované stojiská odpadu, ale pokiaľ budú nevychovaní turisti, ktorí nechajú vrecko so smeťami po grilovačke v lese alebo ho položia mimo zamrežovaného stojiska, tak to nebude plniť žiadny účel. Medvede tam prídu a mení to ich správanie. Stretávame sa s tým, že občas po nociach jazdíme a odpratávame smeti, lebo pre niekoho je asi občas problém otvoriť dvere kontajnerového stojiska a odložiť ich. Je to pre nás nadpráca, ale znižujeme tým riziko, že sa tam objaví ďalší medveď, ktorý si na odpadky zvykne.

Návyky sa ľahko získavajú, ale ťažko odbúravajú. Je ešte možnosť a cesta pracovať s medveďom kontajnerového typu, ktorý si zvykol na pohodlné získavanie potravy v podobe odpadkov?

Je to pomerne náročné, ale najdôležitejší faktor je jeho tzv. stupeň synantropizácie, čiže straty plachosti. Ak medveďa zachytíme v prvopočiatkoch a použijeme na neho averzívnu terapiu, teda plašenie svetlom, zvukom, pyrotechnikou, či paintballovými loptičkami - spôsobíme mu isté traumy a vytlačíme ho z urbanizovaného územia, je šanca, že sa s ním ešte dá pracovať. Jeho prvotná skúsenosť vtedy vyzerá tak, že sa priblížil k ľuďom, chcel konzumovať ľahko dostupnú potravu, či odpadky a má z toho negatívny zážitok.

Keď túto averzívnu terapiu aplikujeme na konkrétneho jedinca niekoľkokrát po sebe, máme skúsenosť s tým, že niektoré medvede sa pri ľuďoch už nikdy neobjavili. Ak medveď opakovane požiera odpadky a neustále sa vracia k smetným košom - je už príliš zvyknutý na túto potravu, nedá sa s tým nič robiť.

Spoločnosť často rozdeľujú názory, či problémových jedincov uspať, eutanizovať. V okolitých krajinách ako Maďarsko, Ukrajina, Rumunsko sú zriadené rehabilitačné stanice, tzv. medvedince. Musí táto situácia zakaždým končiť fatálne - smrťou zvieraťa?

Slovensko má stabilnú populáciu medveďa hnedého. Niečo ako je medvedinec alebo rehabilitačná záchranná stanica nám veľmi chýba. S niektorými z nich by sa dalo pracovať alebo ich vypustiť do voľnej prírody. Iné by tam mohli končiť ako trvalé hendikepy, čiže na dožitie. Aj náš záchranný tím sa v minulosti snažil vykonať tzv. translokáciu, kedy sme previezli uspatú problémovú medvedicu s dvoma medvieďatkami do inej lokality v rámci poľovného revíru TANAP-u. Medvedici trvalo osem dní, kým sa vrátila späť k ľuďom a opäť hľadala potravu v smetných košoch. A my nie sme v Kanade alebo v Rusku, kde by sme mohli zaviesť medvede tisíce kilometrov, aby sa už nikdy nevrátili k ľuďom. Aj keby sme ich previezli na druhý koniec Slovenska, prevezieme len problém.

Prejdime k praktickým radám. Ako sa môžeme v lese vyhnúť neželaným stretnutiam s medveďom?

Medveď je plaché zviera aj keď si ľudia myslia, že stráca plachosť. Najlepšie je predísť stretom s medveďom dodržiavaním základných pravidiel. V prírode sa pohybujte len po turistických chodníkoch v skupinke, kedy vytvárate aspoň nejaký hluk rozprávaním. Keď ide človek sám, je dobré, aby si čas od času zatlieskal alebo zapískal. Odporúčame nosiť aj rolničky, ktoré však nevydávajú až taký prenikavý zvuk a v blízkosti vodného toku môže byť ich efekt oslabený. V žiadnom prípade netreba zachádzať do húštin, kde môžu medvede odpočívať, či k nejakým skalným dieram, norám alebo vývratom.

Takisto, keď má človek v prírode psa, nemať ho pusteného navoľno, ale mať ho na vôdzke. Medveď sa môže ukrývať v húštine, kde ho pes zacíti, vbehne tam a medveď sa môže po ňom pustiť. Najlepšie je vyhnúť sa stretom s medveďom práve ohľaduplným správaním. A ak už človek chodí do hôr na územia s výskytom medveďa, staviam sa za medvedie spreje, že skutočne fungujú. Nič lepšie voči odvráteniu blízkeho stretu alebo nebodaj útoku na človeka ako medvedí sprej nemáme. Ľudia, ktorí chodia do hôr by ním mali byť vybavení.

Jeho účinnosť bola v USA testovaná a vyhodnotená až na 99 percent. Na akej báze tieto spreje vlastne fungujú?

Je to stlačený aerosol, ktorý obsahuje zložku chilli. Ak vystreknete sprej smerom k medveďovi, má dosah 5 až 12 metrov a emulzia mu okamžite podráždi všetky sliznice. Keď je medveď zasiahnutý týmto sprejom, má veľké problémy sám so sebou a nieto ešte zaútočiť. Zato vy získavate 15 až 20 minút na to, aby ste opustili miesto a vrátili sa tam, odkiaľ ste prišli.

Od reakcie človeka pri stretnutí s medveďom závisí aj správanie medveďa. Teda či sa dá samotný medveď na útek alebo na útok. Ako môžeme ovplyvniť scenár tejto situácie?

Ľudia by si mali všímať, či je medveď v pokoji, či má uši v normálnej pozícii, či nebehá zo strany na stranu alebo sa len v pokoji pasie. Ak pobehuje, hrabe labou, fučí, slintá, nebodaj cvaká zubami, to všetko sú signály, že mu ľudská prítomnosť prekáža a že je v strese. Takáto situácia môže vyústiť do rôznych koncov, z čoho najnepríjemnejší je scenár, že zaútočí na človeka.

Ak napadne človeka, ktorý nemá pri sebe spomínaný sprej, potom je dobré chrániť sa napríklad ruksakom. Určite odporúčame pasivitu. V žiadnom prípade nebojujte s medveďom, nebite ho palicou a nehádžte do neho kamene. To všetko ho môže ešte viac rozzúriť a predlžovať útok, čím dôjde k závažnejším zraneniam.

Platí teda odporúčanie, že si treba ľahnúť na zem a predstierať mŕtveho?

Aj tento rok sa nám potvrdilo, že pasivita je osvedčenou stratégiou. Pani, ktorá vo svojej tesnej blízkosti zahliadla medvedicu si ľahla na zem, zmiernila stres, bola úplne ticho. Medvedica sa k nej priblížila, chvíľu sa okolo nej pohybovala a potom odišla. A bola to medvedica s mláďatami. Platí, že najlepšie je ľahnúť si na brucho, chrániť si šiju a krk rukami a prstami skríženými cez seba a mať rozkročené nohy, aby vás medveď neobrátil. Samozrejeme, to až v prípade, že na vás medveď zaútočí.

Máme si pomaly zvykať na to, že konfrontačných stretnutí človeka s medveďom bude v budúcnosti čoraz pribúdať?

Venujem sa aj konkrétnym útokom medveďa na človeka a musím povedať, že za posledné roky toto číslo nestúplo. Táto téma je momentálne viac na očiach preto, lebo sa začala častejšie objavovať v médiách. Všetko sa viac medializuje, keďže dnes už má každý smartfón - medveďa si natočí na telefón. Rovnaké strety, konflikty a dokonca aj útoky medveďa na človeka tu boli aj v minulosti, v čase, keď sa medvede na Slovensku strieľali.

Ten neselektívny odstrel náhodných nevinných medveďov k ničomu nevedie a nepomáha ani k zníženiu stretov, nieto ešte útokov medveďa na človeka. Keď sa ľudia vyberú na výlet do Tatier a na Liptov musia si byť jednoducho vedomí, že vstupujú na územie s výskytom medveďa hnedého a je to jeho domov, takže ho môžu stretnúť. V tomto prípade je dôležitá osveta zo strany štátu v podobe informačných tabúľ, workshopov, či prednášok na školách.

Zoológ Michal Haring varuje: S medveďom nikdy nebojujte! V čom vidí najväčší problém?

Zoológ Michal Haring varuje: S medveďom nikdy nebojujte! V čom vidí najväčší problém?

Redakcia Nový Čas

Čo obnáša vaša práca a aké máte kompetencie?

Ako vyzerajú vaše pohotovostné výjazdy?

Medveď zabil Anne manžela († 57), dostala odškodné: Je to výsmech! Okresný súd jej dal za pravdu

Súvisiace