Spoločnosť často rozdeľujú názory, či problémových jedincov uspať, eutanizovať. V okolitých krajinách ako Maďarsko, Ukrajina, Rumunsko sú zriadené rehabilitačné stanice, tzv. medvedince. Musí táto situácia zakaždým končiť fatálne - smrťou zvieraťa?
Slovensko má stabilnú populáciu medveďa hnedého. Niečo ako je medvedinec alebo rehabilitačná záchranná stanica nám veľmi chýba. S niektorými z nich by sa dalo pracovať alebo ich vypustiť do voľnej prírody. Iné by tam mohli končiť ako trvalé hendikepy, čiže na dožitie. Aj náš záchranný tím sa v minulosti snažil vykonať tzv. translokáciu, kedy sme previezli uspatú problémovú medvedicu s dvoma medvieďatkami do inej lokality v rámci poľovného revíru TANAP-u. Medvedici trvalo osem dní, kým sa vrátila späť k ľuďom a opäť hľadala potravu v smetných košoch. A my nie sme v Kanade alebo v Rusku, kde by sme mohli zaviesť medvede tisíce kilometrov, aby sa už nikdy nevrátili k ľuďom. Aj keby sme ich previezli na druhý koniec Slovenska, prevezieme len problém.
Prejdime k praktickým radám. Ako sa môžeme v lese vyhnúť neželaným stretnutiam s medveďom?
Medveď je plaché zviera aj keď si ľudia myslia, že stráca plachosť. Najlepšie je predísť stretom s medveďom dodržiavaním základných pravidiel. V prírode sa pohybujte len po turistických chodníkoch v skupinke, kedy vytvárate aspoň nejaký hluk rozprávaním. Keď ide človek sám, je dobré, aby si čas od času zatlieskal alebo zapískal. Odporúčame nosiť aj rolničky, ktoré však nevydávajú až taký prenikavý zvuk a v blízkosti vodného toku môže byť ich efekt oslabený. V žiadnom prípade netreba zachádzať do húštin, kde môžu medvede odpočívať, či k nejakým skalným dieram, norám alebo vývratom.
