Niekoľkomesačná kampaň niekoho poriadne otravovala, iných zase motivovala k voľbe svojho kandidáta. Nový Čas sa zhováral so sociológom z agentúry Focus Martinom Slosiarikom o tom, čo najviac zabralo, aj o tom, ako ovplyvňuje veľká politika komunál.
Boli tieto voľby do samosprávnych orgánov z vášho pohľadu iné ako predchádzajúce?
- Prvýkrát sa konali súčasne voľby do orgánov miest a obcí, ako aj vyšších územných celkov. To kládlo podstatne vyššie nároky na voličov, pokiaľ išlo o zorientovanie sa v záplave kandidátov. Ak boli ešte ako-tak schopní odlíšiť kandidátov na primátorov, starostov a županov, tak v prípade poslancov mnohí až vo volebnej miestnosti zistili, kto vlastne kandiduje. Na druhej strane, rovnaký termín miestnych aj krajských volieb pomohol účasti v krajských voľbách, ktoré tak vo svojom výsledku reprezentujú väčší počet voličov, ako to bolo v minulosti.
Ako hodnotíte kampaň na županov?
- Vnímam ju ako štandardnú kampaň. Ale v podpore jednotlivých kandidátov na županov sa objavili zaujímavosti. Diskutovanou témou bolo napríklad vyslovenie podpory Ondrejovi Lunterovi zo strany Hlas v Banskobystrickom kraji, kde by sa skôr očakávala podpora Adriana Polónyho. Ale aj v iných krajoch sa Hlas rozhodol ísť vlastnou cestou a veľmi nerešpektoval opozičnú logiku, až na Prešovský a Trenčiansky kraj, kde podporil spoločného kandidáta so Smerom. Tiež sme videli, že vo viacerých krajoch tak kotlebovci, ako aj hnutie Republika postavili vlastných kandidátov, a tým výrazne znížili šance tejto časti politického spektra na úspech, keďže voľby boli jednokolové.
