"V ľudových zvykoch spojených so sviatkami Všetkých svätých a Dušičiek, ktoré boli na Slovensku zaznamenané ešte začiatkom 20. storočia, sa prelínali viaceré tradičné prvky kresťanskej viery s predkresťanskými prvkami. V tento deň sa obdarovávali žobráci a chudobní ľudia jedlom a peniazmi, aby sa modlili za pokoj mŕtvych. Z predstavy o pohostení duší a z praktiky ponechávať nápoje, časti večere alebo omrvinky v túto noc na stole, aby sa duša predka mohla nakŕmiť a neplakala, sa vyvinul neskôr zvyk dávať potraviny – čerstvý chlieb alebo špeciálne formované pečivo či malé bochníky nazvané duše – chudobným, aby sa za duše modlili," zhrnula Popelková.
Čo sa týka zvykov spojených s hrobmi, starším zvykom je podľa jej slov pálenie sviečok ako symbolu večného svetla svietiaceho dušiam veriacich. "Súčasnému vyzdobovaniu kvetinami predchádzal zvyk hroby vyčistiť, obložiť zelenými trsmi trávy, machom či čečinou. Kladenie vencov a kvetinová výzdoba sa rozšírili až v prvej polovici 20. storočia," uzavrela.
