Najslávnejšia doska
Rosettská doska je unikátna vďaka trom nápisom, ktoré nesie. Prvý, v starej gréčtine, vedci dokázali prečítať hneď, jazyk i písmo boli známe. Vyplýva z neho, že ide o dekrét vydaný v marci 196 pred n. l. faraónom Ptolemaiom V. Epifanom. Na konci gréckeho textu sa dozvedeli, že zvyšné dva nápisy majú rovnaký obsah.
Jeden z nápisov je v démotickom egyptskom písme. Možno ho označiť za jednoduchšie písané písmo. Druhý bol v záhadných hieroglyfoch. Vďaka omylu v jednom starovekom texte si súdobí vedci mysleli, že hieroglyfy predstavujú obrázky. Nikto nepredpokladal, že jednotlivé znaky môžu mať zvukovú podobu ako naše dnešné hlásky. Práve tento omyl ich na dlhú dobu pri lúštení brzdil.
Naučiť sa po koptsky
Kým vedci v Egypte skúmali staroveké pamiatky, presťahoval sa jedenásťročný Jean-Francois za svojím bratom do Grenoblu. Ten sa mimoriadne túžil dostať s Napoleonom na egyptskú výpravu, čo sa mu však nepodarilo. Z objavov bol však nadšený a záujem o starovekú kultúru preniesol aj na mladšieho brata. Jacques-Joseph sa totiž podieľal aj na prípravách knižného vydania egyptských pamiatok.
Bratovi, ktorého začal vzdelávať doma, musel čoskoro nájsť skúsenejších učiteľov. Jean-Francois mal totiž talent na jazyky. Rýchlo sa naučil po latinsky i grécky a prešiel na hebrejčinu, etiópčinu, arabčinu, sýrčinu, perzštinu a chaldejčinu.
