Vo Veľkej Británii sa zatiaľ lúšteniu hieroglyfov venoval všestranne nadaný učenec Thomas Young. Správne identifikoval fonetické znaky v mene faraóna „p t o l m e s“, ktoré sa dnes prepisujú ako „p t w l m y s“. Čoskoro si začal písať s mladým Champollionom. A zatiaľ čo Youngovi sa ďalší pokrok v prekladaní hieroglyfov nepodaril, Champollion, naopak, mal svoju veľkú chvíľu ešte pred sebou.
Rozlúštil som to!
V sobotu 14. septembra 1822 vraj vbehol do bratovej pracovne a hodil mu na stôl svoje poznámky. Vykríkol: „Rozlúštil som to!“ A omdlel. Bola to chvíľa, ktorá je považovaná za rozhodujúcu pre celú egyptológiou. Champollionovi sa krátko predtým dostal do rúk jeden iný hieroglyfický nápis, na ktorom bolo identifikované meno Kleopatry.
Jej meno spolu s Alexandrom a Ptolemaiom dokázal správne určiť aj z nápisu na Rosettskej doske. Hoci si nebol istý čítaním mien starších egyptských panovníkov pred gréckym obdobím, mená panovníkov z neskorších období určil správne. Čoskoro nato prečítal ako prvý správne pomocou porovnania s koptčinou aj meno dovtedy neznámeho Ramzesa.
O päť dní už prednášal o svojom objave v Paríži a v októbri 1822 vydáva svoje poznámky k rozlúšteniu hieroglyfov vo forme slávneho Listu pánovi Dacierovi. Publikoval aj tabuľku fonetických znakov. Aj Champollion sa istú dobu domnieval, že hieroglyfy sú symbolické a nie fonetické písmo, keď však túto domnienku opustil, prišiel prielom, ktorý ho preslávil po celom svete.
