Podľa sociológa Václava Hřícha by sme nemali byť prekvapení „divokými“ koalíciami, ktoré podporovali niektorých kandidátov, keďže k nim na komunálnej úrovni dochádza pravidelne. „Súvisí to aj s tým, že zástupcovia strán v konkrétnych regiónoch, hlavne v menších mestách, majú k sebe oveľa bližšie. Môžu to byť pokojne napríklad spolužiaci. Neplatia tam teda až také veľké dogmy ako vo veľkej politike,“ hovorí pre Nový Čas Hřích, ktorý šéfuje prieskumnej agentúre AKO.
Signály od Hlasu?
Môže správanie sa jednotlivých strán v týchto voľbách predznamenávať, ako sa zachovajú na celonárodnej úrovni a s kým pôjdu do koalície po nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Podľa odborníkov, ktorých sme oslovili, sa síce nedá zovšeobecňovať, no nejaké možné trendy v správaní sa strán predsa len vidia.
„Zdá sa, že Hlas sa striktne vyhýbal podpore kandidátov, ktorých podporovala napríklad Republika alebo ĽSNS. Zároveň sa len pri niektorých kandidátoch spojil so Smerom. Snažil sa mať čo najviac svojich kandidátov, aby ukázal, že sú plnohodnotná strana,“ dodáva Hřích. Správanie sa Hlasu pred týmito voľbami sa zdalo zaujímavé aj Lenčovi.
„To, že v niektorých prípadoch Hlas tvrdohlavo odmietal byť súčasťou koalície so Smerom, môže byť znakom toho, že v prípade, ak nastane situácia, že vyhrá voľby a bude zostavovať vládu, tak Smer nebude pre Hlas prvou voľbou. Pretože ak by ňou mal byť, tak by so Smerom išiel omnoho ochotnejšie do koalície aj na regionálnej a miestnej úrovni,“ uzatvára politológ.
