Platným referendom by sa vytvoril ústavný základ na to, aby mohol byť parlament rozpustený buď ľudovým hlasovaním alebo uznesením, za ktoré by hlasovalo 76 poslancov. "Práve takýto ústavný základ dnes v ústave chýba, a je to rozdiel napríklad oproti starostom, primátorom alebo predsedom samosprávnych krajov, kde takýto ústavný základ už dnes existuje, a preto je ich možné odvolávať miestnym referendom," priblížil ústavný právnik.
V prípade platného referenda by mohol parlament teoreticky už vo februári prijať uznesenie k svojmu rozpusteniu, ak by sa našlo 76 poslancov na jeho podporu. "To by potom znamenalo, že predseda Národnej rady by vyhlásil parlamentné voľby, ktoré by sa mohli konať v lete budúceho roku," dodal Bujňák.
Upozornil tiež, že ľudové hlasovanie o rozpustení parlamentu by sa mohlo iniciovať aj niekoľko týždňov po riadnych parlamentných voľbách, pretože referendová otázka neobsahuje žiadne časové obmedzenie. "V Európe pritom existujú len dva štáty, ktoré umožňujú rozpustenie celoštátneho parlamentu z iniciatívy ľudu, a to Lotyšsko a Lichtenštajnsko," pripomenul s tým, že v Lotyšsku majú zavedené časové obmedzenia.
