Lekári v prvej klinickej štúdii podali pacientom malé množstvo umelej krvi, aby videli, ako sa bude správať v ľudskom organizme. Domnievajú sa, že umelé krvinky by mohli v tele pacienta vydržať dlhšie, ako krvinky priamo od darcu.
Bežne sa totiž na transfúziu používa kombinácia starých a nových krviniek, no umelé krvinky sú vždy "čerstvo vyrobené" a teda schopné vydržať dlhšie, čím by pacienti absolvovali menší počet transfúzií. Metóda výroby umelej krvi má však aj nevýhody – je finančne nákladná a existuje možnosť, že darcovské krvinky, z ktorých sa tvoria umelé krviny, sa po určitom čase vyčerpajú.