Chýbajú bilaterálne zmluvy
„Už od roku 2017 je v európskej legislatíve upravený princíp solidarity v prípade nedostatku plynu,“ cituje portál idnes.cz vedúcu Zastúpenia Európskej komisie v Českej republike Moniku Ladmanovú. Práve Českej republike hrozia počas tejto zimy problémy a podobne aj susednému Poľsku. Slovensko je na tom, naopak, so zásobami plynu dobre, preto by svojim susedom mohlo výnimočne pomôcť.
V prípade, že nastane núdza, by podľa európskej smernice mali štáty medzi sebou uzatvárať bilaterálne dohody o zdieľaní plynu. Doteraz bolo uzavretých len šesť takýchto dohôd z možných štyridsiatich, ktoré prichádzajú do úvahy. Či na nich pracuje aj Slovensko, sme sa pokúšali zistiť na ministerstve hospodárstva, do uzávierky však neúspešne.
Podľa Richarda Sulíka, ktorý sedel v kresle ministra hospodárstva ešte do septembra tohto roku, to nie je s výpomocou iným štátom také jednoduché. „Také niečo je možné, len ak by boli prebytky. Ja som rád, že sa nám ešte do leta podarilo zabezpečiť dostatok plynu. O tom, či sú prebytky, nemám vedomosť,“ uviedol Sulík pre Nový Čas.
Analytici z Dát bez pátosu upozornili, že Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko a Rakúsko majú dnes zásobníky plynu plné na 97 %. „Tieto krajiny predstavujú 3/4 zásob plynu v EÚ,“ doplnili.
Plyn nepatrí vláde
Takmer polovica členských štátov je už teraz postihnutá zníženými dodávkami z Ruska, preto prichádza do úvahy práve vzájomná pomoc. „Solidarita medzi členskými štátmi pre prípad nedostatku plynu je isto potrebná, nemáme s ňou však praktické skúsenosti,“ upozorňuje analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.
Podľa neho v tejto súvislosti vyvstáva množstvo otázok, predovšetkým ohľadne kompenzácií. „Navyše, plyn v našich zásobníkoch nepatrí slovenskej vláde, ale súkromným spoločnostiam a nemusí byť všetok určený ani pre slovenských zákazníkov. Ľahké nebude určiť ani to, či jednotlivé krajiny prijali dostatočné opatrenia na znižovanie spotreby, aby boli oprávnené na získanie solidárnych dodávok na úkor iných krajín,“ dodáva Badida.
