Herečkou vraj chcela byť odmala. „Áno, žila som pre filmy, bola som dieťa s chorými pľúcami a prvých deväť rokov života som trávila hlavne u babky a dedka. Babka milovala americké detektívky, sledovali sme ich celé dni a noci. Tak sa vyvinula moja láska k filmu,“ hovorí s úsmevom. „Na starých rodičov stále spomínam, viem, že keby ešte žili, podporovali by ma a boli by na mňa veľmi hrdí. Mala by som niekoho na filmové debaty.“
Vzdala sa komfortu
Denisa mala vždy bujnú fantáziu. „Odjakživa som bola ten typ, ktorý žil na inej planéte, v knihách a vo filmoch. Ako dieťa som ťažko zapadala, keďže som sa väčšinu času nechala unášať svojou fantáziou - dnes to beriem ako svoju najväčšiu výhodu,“ rozpráva mladá žena, ktorá od desiatich rokov žila na rôznych miestach sveta a svoj sen o hereckej kariére sa rozhodla realizovať v Spojených štátoch amerických, konkrétne v New Yorku.
„Vedela som, že mnohé legendy začali tam. Nikde inde na svete nezískate toľko známostí ako v New Yorku - ak tam ľudia vidia, že tvrdo pracujete, tak vám začnú dávať šance.“
Podľa vlastných slov do zámoria odišla už v pomerne vysokom veku. „Moja rodina a väčšina kamarátov si mysleli, že som sa zbláznila, keď sa vzdávam kariéry a všetkého, čo som do toho veku vybudovala. Viem, že mi vtedy absolútne nikto neveril, že na to mám. Musela som samu seba presvedčiť, že tam budem schopná prežiť a niečo dokázať. Bola som však presvedčená, že svoje filmové sny si môžem splniť v akomkoľvek veku. Musím dodať, že v dnešnej dobe mám obrovskú podporu oboch rodičov, ale museli sme sa k tomuto bodu dopracovať, aby pochopili, že žijem inak a že takto som šťastná.“
