Obžalovaná sa pred súdom k útoku na vlastné deti priznala, odmietla ale úkladný motív svojho konania. Uviedla, že deti milovala. Pre dlhy a ťažkú finančnú situáciu rodiny zaťaženej konkurzom bola podľa svojho vyjadrenia vo veľkom strese a nevedela situáciu riešiť. Obávala sa vraj, že s deťmi nebude mať kam ísť, nebude pre nich mať zabezpečenie.
Znalci z odboru psychológie a psychiatrie uviedli, že žena má histriónsku poruchu osobnosti, správa sa emotívne, iracionálne. Jej konanie označili ako egocentricky poňaté riešenie ťažkej situácie. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase činu boli podľa znalcov zachované. Prokurátor si myslí, že uvedomovala, čo robí.
"Nemôžem sa stotožniť s tým, že jej situácia bola bezvýchodná. Jej sestra jej ponúkla, že môže bývať u nej. Obžalovaná ale vzala osud svojich detí do svojich rúk a rozhodla, že jedno bude žiť a dve žiť nebudú. A ako sa rozhodla, tak urobila, "povedal žalobca. Žena sama pripustila, že nechala žiť len šesťtýždňového syna, pretože si v budúcnosti nebude nič pamätať. Nechcela ale, aby sa staršie dve deti museli pozerať na to, ako sa z nich stávajú bezdomovci.
