Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Zber dát realizovala agentúra Focus v dňoch 4. až 14. augusta formou osobného dopytovania na reprezentatívnej vzorke 1212 respondentov. TASR o tom informoval Ján Bartoš z IVO.
"Skutočnosť, že od roku 2014 podiel ľudí s priaznivým postojom k Nežnej revolúcii po prvý raz klesol pod 50 percent, odráža mimoriadne nepriaznivú spoločensko-politickú klímu na Slovensku, spôsobenú kumuláciou viacerých negatívnych trendov a udalostí, zhoršenou sociálnou situáciou obyvateľstva, krízou na politickej scéne, ako aj intenzívnym pôsobením konšpiračných sietí a antisystémových posolstiev z domácich i zahraničných zdrojov," komentovala Zora Bútorová z IVO.
Priaznivejší postoj k Novembru 1989 zaujali ľudia s vyšším vzdelaním, najmä vysokoškolským, ako aj ľudia vykonávajúci kvalifikovanú duševnú prácu. Opačný postoj mali ľudia so základným a učňovským vzdelaním bez maturity, nekvalifikovaní manuálni pracovníci, nezamestnaní a dôchodcovia.
Kladné hodnotenie Nežnej revolúcie prevažovalo oproti zápornému vo všetkých vekových skupinách, najvýraznejšie medzi najmladšími respondentmi (18 až 24 a 25 až 34 rokov), ktorých príslušníci sa už narodili do ponovembrových pomerov.
Zároveň sa vyznačujú mimoriadne vysokou neschopnosťou zaujať hodnotiace stanovisko. Ľudia patriaci do najvyšších dvoch vekových skupín (65 až 74 rokov, 75 a viac rokov), ktorí prežili minimálne tri desaťročia v podmienkach bývalého režimu, sú voči Nežnej revolúcii najkritickejší. Negatívne ju hodnotí približne tretina z nich.
Názory ovplyvnili aj politické preferencie. Pozitívne hodnotenie malo výraznú nadpolovičnú prevahu u priaznivcov PS, SaS, ako aj KDH, Sme rodina a OĽANO. Z opozičných strán Nežnú revolúciu najkritickejšie hodnotia prívrženci Smeru-SD, u ktorých je pozitívne hodnotenie zriedkavejšie ako negatívne. V porovnaní s nimi prívrženci Republiky a najmä Hlasu-SD nachádzajú na Nežnej revolúcii o čosi viac pozitívneho a menej negatívneho.
Ľudia s pozitívnym vzťahom k Novembru 1989 sa vyznačujú silnejšou podporou princípov liberálnej demokracie - uprednostňovanie systému parlamentnej demokracie, rešpekt k právam menšín, odmietanie autoritárskeho vodcovstva, viera v možnosť ovplyvniť prostredníctvom volieb situáciu v spoločnosti.
Je medzi nimi viac zástancov členstva SR v EÚ a NATO, ako aj ľudí stojacich na strane Ukrajiny, brániacej sa pred ruským agresorom. Inklinujú častejšie k liberálnej orientácii. Vyznačujú sa vyššou spokojnosťou s osobným životom, ako aj lepším zdravotným stavom. Je medzi nimi významne viac zaočkovaných proti COVID-19.