Na margo zloženia zastupiteľstiev podotkla, že v prípade zastúpenia viacerých politických strán je možné predpokladať, že budú zastúpené a reprezentované aj heterogénne záujmy voličov. Rozhodnutia tak možno podľa nej považovať za prehľadné a transparentné. V opačnom prípade sa možno obávať, že budú presadzované záujmy väčšiny na úkor menšiny.
V krajnom prípade môže dôjsť k uprednostňovaniu politických záujmov, osobných alebo individuálnych, pred záujmami verejnými. Rovnako tak k uprednostňovaniu politických záujmov pred odbornosťou a kompetentnosťou. "Čiže bude to závisieť aj od toho, do akej miery sú zvolení poslanci kompetentní a znalí špecifickej samosprávnej problematiky," spresnila Kováčová.
V prípade zastupiteľstiev samosprávnych krajov je možné sledovať, či u poslancov nedochádza k "dilemám", čo je pre nich viac, teda verejný záujem pre dobro kraja alebo záujem pre obec alebo mesto, ktoré reprezentuje. "Môže sa to prejaviť a preukázať pri rozhodnutiach," doplnila Kováčová.
Politologička si zároveň nemyslí, že pri jednoliatych zastupiteľstvách sa treba obávať svojvôle samosprávy. Pripomína, že občania disponujú okrem volebného práva aj kontrolnými mechanizmami. Môžu sa zúčastňovať zasadnutí zastupiteľstiev, dožadovať sa informácií či vysvetlení, podávať sťažnosti či podnety. "Môžu byť súčasťou diania v samospráve, aj keď nie sú poslancami," zdôrazňuje Kováčová.
