Vo vedeckom svete sa v uplynulom týždni udialo niekoľko zaujímavých vecí. Pacienti v Británii dostali prvýkrát transfúziu "umelej" krvi z laboratória, vedci na hrebeni na vši našli najstarší nápis a pripomenuli si aj 100. výročie narodenia chirurga, ktorý ako prvý transplantoval ľudské srdce. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.
Transfúzia umelej krvi
Pacienti v Británii dostali prvýkrát transfúziu "umelej" krvi vyrobenej v laboratóriu. Umelú krv vedci vyrobili z krvi darcov, keď z nej pomocou magnetických guličiek získali kmeňové bunky, ktoré sú schopné stať sa červenými krvinkami.
Lekári sa domnievajú, že umelé krvinky by mohli v tele pacienta vydržať dlhšie ako krvinky priamo od darcu. Bežne sa totiž na transfúziu používa kombinácia starých a nových krviniek, no umelé krvinky sú vždy "čerstvo vyrobené", a teda schopné vydržať dlhšie, čím by pacienti absolvovali menší počet transfúzií.
