Chceli by ste si vyskúšať svoju prácu aj dnes v médiách?
Ladislav: Dnes je, žiaľ, k úrovni spravodajstva veľmi benevolentný prístup, a to je veľká chyba. A či by som si to chcel vyskúšať? Áno, ale bol by som veľmi prísny a nekompromisný. Ak by prejav moderátora alebo redaktora nespĺňal požadované profesionálne kritériá, odporúčal by som mu, aby pouvažoval nad ďalším pôsobením v televízii. (úsmev)
Andrea Bugošová
V roku 1971 nastúpila do rozhlasu ako hlásateľka správ. Do spravodajstva ČST prišla v roku 1972, počas trvania spoločného štátu chodila čítať hlavné správy aj do Prahy.
Od roku 1989 robila večerné spravodajstvo až do roku 1998, keď nastúpila do rozhlasu. Do STV sa vrátila ako vedúca vydania v spravodajstve, kde pracovala až do roku 2012. Od roku 2002 spolupracuje s Fakultou masmediálnej komunikácie v Trnave.
Ladislav Pilz
Rodák z Banskej Bystrice začínal v rozhlase ako hlásateľ. Odtiaľ prešiel v roku 1970 do televízie, pracoval ako hlásateľ Televíznych novín. Hlásil správy aj z Prahy – v tých časoch spolu hlásili správy slovenskí a českí hlásatelia. V období tvrdej normalizácie prišiel do televízie príkaz stiahnuť ho z obrazovky. Išlo o vykonštruovaný dôvod.
Bývalí partizáni napísali naňho udanie, že otec bol členom Deutsche Partei. Ukázalo sa však, že v pražskom archíve sa meno Pilz v zoznamoch nenachádza a išlo o výmysel. Ústredný riaditeľ Československej televízie Miloš Marko, zástanca normalizačnej žurnalistiky, mu oznámil, že ho síce nevyhodia, ale bude robiť režiséra.
V roku 1972 sa teda stal režisérom spravodajstva, publicistiky a športu ČST na Slovensku, kde pracoval až do prepúšťania v roku 2003. Zároveň popri réžii robil 23 rokov ako hlásateľ v relácii Pozor, zákruta!
