"Ruky mali zviazané a oči zakryté páskou tak tesne, že im ostali na zápästiach a tvárach rany," opísala zistenia Bognerová.
Pri príchode na niektoré zadržiavacie miesta potom museli zajatci podstúpiť tzv. "prijímacie procedúry", napríklad zdĺhavé bitky, vyhrážky, útoky psov, vyzlečenie donaha a namáhavé polohy tela. Väčšina ľudí uviedla, že keď už boli v zadržiavacom zariadení, mučili ich.
Mučenie a zlé zaobchádzanie neboli využívané len na vynútenie vojenských informácií od zajatcov, ale ako vypočúvaní povedali, denne ich takto zastrašovali a ponižovali.
Vyšetrovatelia si od zajatcov vypočuli, že ich bili obuškami aj drevenými kladivami, kopali do nich a dávali im elektrické šoky tasermi a vojenským poľným telefónom.
Bognerová citovala jedného muža, ktorého zadržiavali v trestaneckej kolónii neďaleko východoukrajinského mesta Olenivka. Muž vyšetrovateľom povedal, že členovia ozbrojených skupín spriaznených s Ruskom "pripojili drôty k mojim genitáliám a nosu a spôsobili mi elektrický šok".
Ďalší muži opísali, že ich pobodali, postrelili omračujúcou zbraňou, vyhrážali sa popravami, zavesili za ruky a nohy a pálili cigaretami.
