Čo považujete za najväčší životný pád, ktorý vami zamával?
Smrť môjho muža, to bola skúška ohňom. Keď odišiel na večnosť, zistila som, že som žila vo svojej bubline, o vonkajšom praktickom svete som toho vedela veľmi málo. Prvý rok som sa akoby len potácala, kým som sa postavila na vlastné nohy, no dnes môžem s radosťou konštatovať, že som samostatná jednotka. Aj to patrí k životu, naučíte sa veci, ktoré ste nevedeli, jednoducho sa viem postarať sama o seba.
Napríklad aj nejaké mužské práce... O vás je známe, že veľa času trávite na chalupe.
To zase nie, na to mám ľudí. (smiech) Pozrite sa, ja spievam, do toho sa mi nikto nepchá, ja sa zase nebudem starať do práce inštalatérom, záhradníkom, klampiarom...