Čo konkrétne?
Prehliadla som napríklad jeho samotu, jeho oddelenosť, neschopnosť zdieľať kolektív vo väčšej miere. Potom jeho záľubu v triedení určitých myšlienok, dokonca činov, predmetov, nezvládnutie nárazových emócií, nutkavé opakovanie určitých pohybov, rôzne podivnosti pri kontakte s ľuďmi... Dnes o tom môžem hovoriť, pretože Matúš je z toho z veľkej časti von. Samozrejme, potrebuje stále dozrievať, jeho vek sa ráta mínus 5 až 10 rokov. V podstate je teraz mentálne akoby v tínedžerskom veku. Ak ide funkčný autizmus, čo je Matúšov prípad, tieto deti sú nadštandardne inteligentné, ale len v určitom smere. Napríklad Matúš je technicky veľmi zdatný. Na druhej strane mu robí problém pochopiť časomieru a vek.
Boli ste naňho prísna alebo ste ho chránili?
Nechcela som ho dať ako dieťa do kolektívu, kde by bol nejako špecificky chránený. Nikdy som sa ho nesnažila izolovať od zbytku sveta. Naopak, tlačila som ho do toho. Užil si aj spoločensky kruté chvíle.
Čo si môžeme pod týmto pojmom predstaviť?
Keď som chcela, aby vzťah Matúša s jeho otcom nadobudol hlbší rozmer, tak som požiadala Peťa, aby s ním začal študovať golf. Golf má veľký podiel na rozvoji mozgových štruktúr. Príznačné je, že Peťo sa stal výborným golfistom a Matúš na golf zanevrel. Pretože pre Matúša golf začal znamenať spoločenskú prezentáciu, čo on nemá rád, alebo obchod, ktorému nerozumie. Matúš potreboval len veľmi veľa prejavenej nežnosti, lásky a osobnej pozornosti.