Ako detská sestra pracovala vo všetkých kútoch Slovenska. Zažila si muža tyrana, ale aj veľkú lásku. Teraz rozdáva radosť iným kvetmi, ktoré vo svojom bytíku v Dome sociálnych služieb pestuje.
Drobučká Milka je pôvodom z Horných Hámrov, no vyrastala v Jelšave. „Chcela som byť učiteľka. Študovala som na pedagogickej škole v Košiciach, no narodila sa sestrička Evička a vrátila som sa pomáhať mame,“ rozpráva Milka. Po čase ju oslovili z Magnezitky. „Nastúpila som do ambulancie ako sestrička. Veľa som sa tam naučila, mali sme röntgen a všetko vybavenie. Raz som veľmi zmokla a skončila som na pol roka so zápalom pľúc v nemocnici. Moje miesto obsadili,“ pokračuje Milka, ktorá sa nevzdala a išla do školy detských sestier v Košiciach. Keďže mala prax, štúdium zvládla výborne. Dostala sa do jasiel v Spišských Matejovciach, do Mlynice, do Svitu a nakoniec do Revúcej. „Tam prišli na to, že vedúca robí nejaké kšefty a na jej miesto som nastúpila ja. Stala som sa najmladšou vedúcou jaslí v Košickom kraji ako devätnásťročná,“ pousmeje sa Milka.
Život s tyranom
Na zábave sa zoznámila s budúcim mužom Rudim. „Keďže začal chodiť k nám domov, otec povedal, že by bola hanba, keby som si ho nezobrala. Ako 23-ročná som sa proti svojej vôli vydala a prišla dcéra Jarka,“ spomína Milka. Presťahovali sa do Vištuku a pracovať začala v Nemocnici v Modre na detskom oddelení. „Manžel bol surový, začal holdovať alkoholu a chodil po zábavách. Musela som mu odovzdávať všetky peniaze,“ opisuje Milka, ktorá už vtedy rozmýšľala, ako sa z toho dostane. Keď mala 29 rokov, narodil sa syn Feďko. „Ako päťročný dostal horúčky a lekári mu určili nesprávnu diagnózu. V Bratislave prišli na to, že mu zlyhávajú obličky,“ hovorí smutne Milka.
Záchrana mala byť v Košiciach. „Nemala som žiadne peniaze, tak som porozdávala všetky šperky čo som na sebe mala, aby som zaplatila lietadlo. Keď sme tam prišli, lekár, ktorý nás mal prijať bol v Bratislave. Vedela som, že už je neskoro. Nechcela som, aby Feďko zomrel v nemocnici. Dali mi sanitku a išli sme do Jelšavy za mamou. Tá bola šťastná keď som prichádzala a niesla Feďka v náručí. To ešte netušila, že po ceste skonal,“ hovorí Milka, ktorá ešte nevedela, že čaká Riška. Keď s vrátila domov, sused jej prezradil, že jej manžel na Veľkú Noc Feďka veľmi zbil. „Asi mu narazil aj obličky. Odvtedy som muža vnímala ako čerta a vrátiť som sa nedokázala,“ vysvetľuje Milka, ktorá skončila na psychiatrii, kde jej pomohli a navrhli, že jediné riešenie je rozvod. „Keď sa narodil Riško, rozviedli nás,“ hovorí Milka, ktorá začala robiť v ambulancii lekára, ktorý sa stal jej veľkou láskou a druhým manželom. „S Imriškom sme chodili po horách, boli sme šťastní až kým po dvoch rokoch nedostal rakovinu a nezomrel,“ povedala Milka.
Terapia kvetmi
Začala pracovať ako zdravotná sestra na psychiatrii. „Aj z vďaky, že mi pomohli aj preto, lebo tam bol lepší plat. Už som nikoho nechcela, lebo mala som aj zlého muža, aj dobrého a to naozaj stačí,“ usmeje sa Milka. Pred 25. rokmi sa presťahovala do domu Sociálnych služieb v Pezinku. „Nechcela som byť nikomu na obtiaž a tu mám svoje kvety. Investujem do nich všetky peniaze a každý kto za mnou príde dostane pre radosť kvet. Keď niečo potrebujem syn Riško mi to prinesie a s dcérou Jarkou si voláme. Chodia za mnou aj vnúčence,“ hovorí Milka.
