Pre tisícky detí s rôznymi formami znevýhodnenia je to však realita. Stále nie je samozrejmosťou, aby mohli navštevovať školu vo svojom okolí spoločne s rovesníkmi.
Na Slovensku máme vybudovaný robustný systém špeciálneho školstva. Tieto školy majú svoj význam pre istú skupinu detí. No oproti krajinám západnej Európy je do nich zaradených štvornásobne viac detí, ktoré by sa inak mohli vzdelávať v bežných školách, spolu s ostatnými kamarátmi. Veľká časť základných škôl takýchto školopovinných žiakov nedokáže prijať a ich rodičia tak stoja pred komplikovanou cestou hľadania možností, často vzdialených desiatky kilometrov od miesta bydliska. Našťastie, už môžeme vidieť príklady škôl, ktoré sa vydali na cestu inklúzie.
Peťko a Maxík – šťastní školáci
Prvák Peťko má narušenú komunikačnú schopnosť, avšak súčasne sa dokáže veľmi rýchlo začleniť do kolektívu detí a nadväzovať s nimi vzťah. Školák Maxík má diagnózu DMO (detská mozgová obrna), pod ktorú spadá viacero zdravotných problémov – najvážnejšími sú 100 % imobilita a problémy s komunikáciou. Jeho spolužiaci sú však veľmi empatickí a dokážu sa vzájomne obohatiť. Každý chlapec žije v inom meste, vďaka svojim angažovaným rodičom a vnímavému vedeniu konkrétnych škôl však obaja navštevujú bežné školy, ktoré chcú napĺňať svoje poslanie čo najlepšie a sú otvorené pre všetky deti.
Max býva so svojimi rodičmi blízko Bratislavy a má za sebou prvý rok na bežnej základnej škole. „Maxík sa dorozumieva znakmi, prípadne slabikami, čo mu spôsobuje najväčšie ťažkosti pri zaradení sa do kolektívu. Deti v triede sú k Maxovi veľmi vnímavé a nápomocné, čo ich obohacuje navzájom. Pedagógovia a samotná škola vytvorili deťom na vozíku úžasné podmienky na vzdelávanie, a tak Max fyzické prekážky vôbec nevníma,“ pozitívne hodnotí mamička Denisa inkluzívne vzdelávanie na ich škole. Situácia s pandémiou koronavírusu však skomplikovala Maxovi rozvoj logopédie. „Aj napriek tomu musím úprimne skonštatovať, že škola syna posunula neskutočne dopredu. Prehĺbila sa u neho mentálna vytrvalosť, rozšíril sa obzor vedomostí a čo je najdôležitejšie, Maxík sa do školy celý rok tešil.“
„Náš Peťko je veselý chlapec, ktorého škola veľmi baví a ako sám hovorí, musí sa veľa učiť, pretože chce byť hokejista a pán doktor. Má narušenú komunikačnú schopnosť, a tak navštevoval nultý ročník špeciálnej školy, ktorá mu síce pomáhala, ale ďalej sa neposúval. Keď začal chodiť na hokej, všimli sme si, že sa veľmi rýchlo začlenil do kolektívu bežných detí a nemá problém s nimi fungovať a dorozumieť sa. Hľadali sme preto bežnú školu, ktorá by ho prijala. Našli sme ZŠ Drábova 3 v Košiciach, ktorá funguje inkluzívne. Peťko absolvoval vstupnú orientačnú diagnostiku a začlenil sa. Je z neho šťastný prváčik,“ usmieva sa mamička Mirka. „Inklúzia je v dnešnom svete veľmi dôležitá, pretože učí deti, že svet nie je čiernobiely a že všetci sme určitým spôsobom jedineční. Dáva šancu deťom, akým je aj náš Peťko prežiť plnohodnotné detstvo.“
Ako spomenula mamička Peťka, v našom druhom najväčšom meste – v Košiciach, bola len jediná bežná základná škola, ktorá mohla či bola ochotná Peťka prijať. Ostatné školy nemali skúsenosť zo začlenením dieťaťa s komunikačnou poruchou. Na každej škole, ktorá chce prijať a začleniť deti s určitými špeciálnymi potrebami, musí fungovať školský inkluzívny tím, bez neho to dlhodobo nejde.
Tento tím tvorí zväčša špeciálna pedagogička, sociálna pedagogička a školská psychologička, ako aj ďalšie odborníčky, napríklad logopedička. Pracujú s deťmi, ich rodinami a pomáhajú aj pedagógom pri ich práci. Ďalej je pre školu, ktorá chce byť inkluzívna, dôležité odstránenie bariér pri vstupe a pohybe po škole, zriadenie rôznych špeciálnych miestností na škole, ktoré slúžia pre diagnostiku, terapie, fyzio, senzorické a logopedické cvičenia, veľmi pomáhajú aj neformálne oddychové zóny, kde všetky deti dokážu zrelaxovať a následne sa lepšie sústrediť na vyučovanie.
Pre koho je inklúzia prínosom?
Inklúzia je prístup, v rámci ktorého rátame s tým, že všetky deti (aj dospelí) sú jedinečné. Každé má svoje vlastné prežívanie, potreby, emócie, sny, svoj vlastný potenciál. A každé sa nachádza v inej situácii – tak ako aj my, dospelí, riešime každý deň niečo iné a sme v inom rozpoložení. Aj nám dobre padne, ak nás ostatní rešpektujú takých, akí sme a ak si vzájomne vychádzame v ústrety. O to citlivejší prístup potrebujú deti a mladí ľudia, ktorí si práve počas školských rokov formujú vzťah k druhým i k sebe.
„Ak je škola nastavená inkluzívne, je otvorená všetkým deťom a snaží sa vnímať ich individualitu. Je pripravená na to, že dieťa si môže prechádzať náročným obdobím, napríklad počas dospievania, alebo sa v rodine môže vyskytnúť ťažké ochorenie, rozvod či strata rodiča. Robia sa opatrenia, ktoré vytvárajú priestor pre spoločné rovnocenné vzdelávanie a napredovanie všetkých detí – bežných, špeciálne nadaných, detí so zdravotným či sociálnym znevýhodnením, detí pochádzajúcich z inej krajiny, či deti, ktoré sú príslušníkmi akejkoľvek menšiny. Vzájomná rozmanitosť je obohatením pre všetkých a zároveň prirodzeným obrazom rôznorodosti spoločnosti, v ktorej žijeme,“ približuje prínos inklúzie Ľubomíra Repáňová z Nadácie Volkswagen Slovakia. Práve v nadácii sa rozhodli zareagovať na situáciu, kedy mnohé školy chcú byť dostupné pre všetky deti, nemajú však dostatočné prostriedky na nevyhnutné nastavenia. Spustili preto grantový program na podporu inkluzívneho vzdelávania Naša inkluzívna škola.
„Dávame školám možnosť vypracovať a uviesť do života plán, ktorý vychádza z ich vlastných potrieb. Vyššou sumou, 100 000 eur pre jednu školu, chceme umožniť realizáciu rôznych foriem podpory inkluzívneho vzdelávania – úpravy priestorov, zakúpenia terapeutických a edukačných pomôcok, ale aj vzdelávania a podpory pre pedagógov a školského podporného tímu,“ predstavila grantový program projektová manažérka Ľubka.
Základné školy z Levíc a Košíc, podporené v prvom ročníku, zriadili z poskytnutého grantu okrem iného napríklad aj špeciálnu zdravotnú miestnosť pre deti, ktorým je potrebné podávať inzulín. Zrekonštruovali a vybavili pomôckami terapeutickú a senzorickú miestnosť a aby mohli prijať aj deti s pohybovým obmedzením, nainštalovali bezbariérovú plošinu. Prostriedky použili aj na vzdelávanie školského podporného tímu, ktorý tak dokáže poskytovať komplexný servis pre bežné i začlenené deti a zároveň podporu pre svojich kolegov. V súčasnosti plnia svoje inkluzívne plány základné školy v Bytči a Lučenci, podporené v aktuálnom, druhom ročníku grantového programu.
Vnímanie významu inklúzie
Dôležitým rozmerom programu Naša inkluzívna škola je aj podpora pozitívnych príkladov z praxe tak, aby sa aj ďalšie školy mohli inšpirovať a vydať na cestu inklúzie. Potrebujeme na verejnosti hovoriť o význame inklúzie. Predstavuje benefit pre všetky deti, ale aj dospelých a malo by byť v záujme nás všetkých, aby sa inkluzívne vzdelávanie stávalo čoraz bežnejším a vznikol nový štandard.
Naša inkluzívna škola = škola, ktorá je dostupná pre každé dieťa.
• Škola, ktorá skutočne vychádza v ústrety špecifickým potrebám všetkých detí a nerozdeľuje, koho prijme a koho nie.
• Škola, ktorá pozitívne formuje mikrosvet našich detí.
• Škola, kde môžu naše deti vyrastať a vzdelávať sa spoločne.
Ako to vyzerá za bránami inkluzívnych škôl? Pozrite si vo videu:
Chcete mať prístup k novinkám zo sveta inklúzie? Prihláste sa na odber newslettera.
