Žiadosť o ruku
Keď stojedenročnú Vilmu Jamnickú postihla začiatkom roka 2008 mozgová príhoda, jej stav si vyžadoval dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť. Miroslav Dudáš obehol všetky seniorské zariadenia, žiaľ, miesto pre herečku a známu astrologičku sa mu nepodarilo zohnať. „Bolo to veľmi náročné obdobie a navždy budem vďačný vtedajšiemu primátorovi Bratislavy Andrejovi Ďurkovskému, ktorý mi pomohol umiestniť tetu do centra na bratislavských Kramároch, kde zotrvala bezvládna až do konca svojho života,“ netají dojatie ani po rokoch synovec.
Vzápätí zvážnie, potom prezradí, čo mu urobilo vrásky na čele: „Do seniorcentra za ňou spočiatku chodili všelijakí ľudia, aj dobrí aj zlí. Dokonca dostala ponuku na sobáš, čo bola od toho chlapa, ktorého nebudem menovať, priam nehanebnosť. Jednoznačne sa takto chcel zmocniť jej domu. Našťastie, aj keď sa pohybovať príliš nemohla, hlava jej fungovala a dala si vysvetliť, že dotyčný je len vypočítavec, ktorý ju chcel pripraviť o majetok. Zašlo to tak ďaleko, že som naňho podal trestné oznámenie, lebo obťažoval nielen tetu Vilmu, ale aj moju rodinu. Napokon som to vyriešil tak, že som napísal zoznam ľudí, ktorí mohli za ňou chodiť,“ vzdychne si pán Dudáš.
Nová kniha prekvapila
Keď sa synovec dozvedel, že spisovateľka Marika Eisler Studeničová chystá knihu Pondelky s Vilmou, zostal trochu prekvapený. „Myslel som si, že kníh o tete Vilme je dosť,“ prezrádza dojatý Miroslav Dudáš. „No keď som sa po rokoch stretol s Marikou, ktorú som, samozrejme, poznal z návštev u tety, začali sme sa rozprávať a naozaj som pochopil, že ešte stále je čo o tete povedať. Okrem toho, tentoraz nejde o rozprávanie mojej tety o sebe. Kniha je koncipovaná tak, že autorka spomína na všetky pondelky, ktoré s tetou prežila pri tvorbe predchádzajúcich dvoch knižiek Elixír môjho života a Muž môjho života. Tie sú už roky vypredané, preto som rád, že Pondelky s Vilmou sú na svete,“ uzatvára spomienky Miroslav Dudáš.
