Po ťažkej porážke bola odkázaná na 24-hodinovú starostlivosť až do smrti v auguste 2008. Začiatkom novembra sa pán Dudáš spolu so speváčkou Marcelou Laiferovou (77) a s hercom Milanom Kňažkom (77) stal krstným otcom knihy Pondelky s Vilmou, ktorú o Jamnickej napísala Marika Eisler Studeničová (58). Ako na svoju tetu spomína?
Už od raného detstva vnímal, že Vilma Jamnická je iná ako ostatné ženy v jeho okolí. „Bola slávna herečka, staršia sestra mojej mamy Anny. Vedela veštiť, čo jej osobnosti dodávalo zvláštne tajomno. Hovorila na mňa po česky, napokon, narodila sa v dedinke Barchov neďaleko Pardubíc,“ spomína na časy dávno minulé herečkin 81-ročný synovec Miroslav Dudáš.
„Ako siedmak a ôsmak na základnej škole v rokoch 1953 a 1954 som býval u tety v bratislavskom byte na Partizánskej ulici, lebo sa bála byť tam sama, hlavne mala strach, keď v noci prichádzala z divadla. Dokonca som kvôli nej zmenil aj školu. Podľa bydliska som patril do školy na Šoltésovej ulici, ale keď som sa k nej nasťahoval, prestúpil som na Zochovu, bolo to bližšie.“
Ako kuchárka nevynikala
Keď sa žiak Miroslav nasťahoval k Vilme Jamnickej, bola už s režisérom a hercom, doktorom Jánom Jamnickým rozvedená. Avšak aj naňho si pán Miroslav veľmi dobre pamätá. „Jamnický bol prísny vegetarián a keď som k nim prišiel, nútil ma jesť všelijaké kukuričné a iné nechutné kaše,“ s úsmevom spomína pán Miroslav. „Keď mi ich doslova nanútil, keď nástojil na tom, aby som ich jedol, otočil som sa a už ma nebolo,“ zasmeje sa pri spomienke. Zaujímame sa, aká bola jeho slávna teta - varila svojmu synovcovi? Rozmaznávala ho? „Na varenie príliš nebola, ale vždy mi pripravila raňajky. Obedy som mal v škole a večera bola taká ľahká, podľa jej chuti,“ potvrdzuje synovec to, čo sa o Vilme Jamnickej traduje – že v stravovaní bola striedma.
„Na večeru sme mávali tenučký krajec chleba natretý nátierkovým maslom, ktoré som kupoval cestou zo školy. Milovala cesnakovú, no občas som jej kúpil aj iné. Ale nerobili sme veľké zásoby, lebo teta nebola veľký jedák. Jej porcie boli niekedy menšie ako detské. Na raňajky si dávala k chlebu natretému maslom nakrájanú cibuľu o priemere asi tri a pol centimetra.“ Neskôr, keď Miroslav dospel, oženil sa. Na sklonku Vilminho života jeho manželka Eva podnikala. „Mala bufet, z ktorého som tete Vilme nosil dvakrát do týždňa jedlo. Manželka v tieto dni prispôsobovala jedálny lístok tete a varila, čo mala rada – plnenú papriku a všetko orechové. Teta Vilma milovala orechy a koláč mohol byť aj nedopečený, ale stačilo, že v ňom boli orechy.“
Čo Vilma Jamnická neustále strácala? Kto bol žiarlivý na jej muža? Čo radila ľuďom a prečo ju vlastne vyhľadávali? Čítajte v Novom Čase Nedeľa!