Dlhé roky ste sa nám prihovárali z éteru. Chýba vám vaša rozhlasová éra?
Niekedy si, samozrejme, zaspomínam. Rádio je droga. Zároveň si uvedomujem, že už mám určitý vek, s čím, samozrejme, súvisí i rádio. Štyridsaťdvaročný človek vysiela v rádiu, ktoré je určené pre mladšieho poslucháča a naopak... No neviem. Teraz som však rád, že svoje skúsenosti môžem využívať v Rade pre mediálne služby. Uvidím, ako sa budem ďalej profesionálne vyvíjať, pretože, ako tvrdím, nikdy nehovor nikdy.
Pracujete, moderujete rôzne podujatia, máte rodinu. Ako sa dá v tomto tempe skĺbiť pracovný a súkromný život?
Nikdy nemiešam súkromný a pracovný život. Pokiaľ viem, že mám zasadnutie v Rade, sústredím sa plne na túto prácu. Ak viem, že idem moderovať akciu, rovnako sa pripravím a venujem čas výlučne tomu. Ak mám čas a som doma so synom Brankom, trávim ho iba s ním a so svojou rodinou.
Stretávate sa s množstvom osobností. Ste ešte súčasťou slovenského šoubiznisu?
Je pravda, že za ten rok a pol, ktorý fungujem v novej práci, ide slovenský šoubiznis trochu mimo mňa. Samozrejme, vždy sa rád stretnem s umelcami či so spevákmi na akciách, ktoré moderujem. Teším sa, že s nimi môžem pokecať o všetkom možnom.
Čím vypĺňate prázdne miesta v diári? Máte v ňom i kolónku „čas pre seba“?
Žijem tak, aby som sa nenudil, to znamená, že môj čas býva vyplnený na maximum. Na maximum pre rodinu, prácu aj voľný čas. Nedávno som si zadovážil bicykel a plánujem si vetrať hlavu v Malých Karpatoch, ktoré vôbec nepoznám a musím to napraviť. Spojiť príjemné s užitočným. Mám rád hory a turistiku, takisto neodmietnem teplo či more. Syn išiel začiatkom novembra na skúšku do jaslí, takže uvidím, čo zrazu s voľným časom. V Rade pre mediálne služby sa snažím angažovať tiež inak, než „len“ na zasadnutiach. Som členom pracovnej skupiny pre komunikáciu a zapájam sa do aktivít, ktoré súvisia s dezinformáciami a fake news.
Ste dieťa šťasteny?
Áno. Mám pocit, že som dieťa šťasteny už len preto, že som zdravý. Moja rodina je šťastná a myslím si, že nám nič nechýba. Sme šťastní, pretože žijeme normálny život, vážime si maličkosti, ľúbime sa. A to nám stačí.
