Hovoríte, že svoje hudobné predstavy zaspievate. Aký ste spevák?
Katastrofálny, ale o to nejde, Ľubo to vycíti. Som spevák na úrovni, spievam si. Spievať si v kúpeľni môže každý, ale postaviť sa pred ľudí a spievať, musí byť kvalita. To, že zaintonujem, je v poriadku, ale nemám ani zaujímavú farbu hlasu, nič z toho, čo by profesionálny spevák tejto úrovne mal mať. Nie som však hluchý.
Kde beriete inšpiráciu?
Všade. Veľkou inšpiráciou mi bol starý film Jeseň v New Yorku s Winonou Ryder a Richardom Gereom. Ďalej ma, samozrejme, inšpiruje život, rozhovor s vami, to, čo vidím, čítam, literatúra, umenie alebo aj to, čo počujem v potravinách.
Ako u vás vyzerajú konkurzy?
Ľudia vraj naše konkurzy zbožňujú, lebo majú pocit, že na konci podali komplexný výkon. Stále ich pokladám za neskutočne subjektívnu vec, nie je to patent na pravdu, pokojne sa môžem aj pomýliť. Všetkým hercom a tanečníkom, ktorí tam prídu, poviem, že to, keď ich nezoberiem, neznamená, že nie sú dobrí. Možno len nemali práve svoj deň alebo sa na postavu nehodia... Nikdy ich však nepošlem domov s odpoveďou: ďakujem, ďalší. Vždy sa im snažím povedať, prečo nie, čo by mali zlepšiť.
Snažím sa k nim správať slušne, lebo ja by som na žiadny konkurz nešiel. Keď napríklad nájdete posledné tri baby, ktoré budú spievať hlavnú postavu, nie je to o tom, ktorá zaspieva Vyznanie. Tam už musí byť niečo iné nadpozemské, niečo viac, proste musí mať zvláštny dar. Neznamená to však, že ak ho nemala vo Vyznaní, tak by ho nemala v inom muzikáli. Na tejto najvyššej úrovni rozhodujú už iba drobnosti.
